V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)

S láskou a z lásky

Drahé deti! Dnes vás pozývam, aby ste s láskou a z lásky ku mne a k vašim a mojim bratom a sestrám konali skutky milosrdenstva. Drahé deti, všetko, čo robíte iným, robte s veľkou radosťou a pokorou k Bohu. Som s vami a deň čo deň predkladám Bohu obety a modlitby za spásu sveta. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!

(25. novembra 1990)

Hlavným meradlom Kristových učeníkov je milosrdná láska. To je  jedna z najkonkrétnejších Kristových požiadaviek, podľa ktorej rozpozná svojich učeníkov a udelí im život vo večnej, milosrdnej, božskej láske alebo potom kvôli nedostatku života podľa milosrdnej lásky zanechá vo večnej nemilosrdnosti bez lásky tých, ktorí sa nazývali jeho menom, dokonca v jeho mene hlásali.

Mária nás učí ako máme konať skutky milosrdenstva. Je isté, že nestačí len niečo robiť, ale je dôležité ako sa to robí. To, čo robíme pre druhých, treba robiť s láskou a z lásky. Ak skutky pomoci voči druhým nekonáme naozaj s láskou a z lásky, potom ponižujú toho, kto ich prijíma a môžu živiť pýchu a hrdosť u tých, ktorí ich konajú. Konať skutky milosrdenstva s pokorou znamená skutočné uvedomenie si, že všetko, čo máme sme dostali od Boha skrze ľudí. A všetko čo nepotrebujeme treba dať k dispozícii svojim bratom a sestrám, ktorí sú v núdzi. Mária nás s láskou a s vďačnosťou voči Bohu nabáda konať skutky, aby sebectvo alebo skúposť nepretvorili božské meradlá a nenašli výhovorky pre to, čo sa tvári ako božské pravidlo.

Určite nesmieme zanedbať výraz z posolstva „vašim a mojim bratom a sestrám“. A preto Mária nie je vnímaná len ako Matka a Učiteľka, Orodovnica a Vodkyňa, ale aj ako sestra nás všetkých. Je nám Matkou, pretože Ježiš na kríži nás jej dal a poprosil ju, aby nás prijala za svoje deti. Učiteľkou nám je, pretože aj ona volala Boha svojím Otcom ako jeho najmilovanejšia a najlepšia dcéra a služobnica. A nakoniec, všetko čo konáme, treba konať nielen s láskou a z lásky, ale aj s radosťou. A radosť sa rodí v okamihu, keď človek vie, že jeho skutky a slová sú v súlade s vnútorným hlasom svedomia a teda aj s Božou vôľou.

„Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o vašej viere v Krista Ježiša a o láske, akú máte k všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v nebi. Už ste o nej počuli v pravdivom slove evanjelia. Ono k vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v pravde.“

(Kol 1, 3-6)

Predchádzajúce

Rodinám, aby boli silné v Bohu…

Ďalej

Nezabudnite, že vás milujem (Terézia Gažiová)