Rodinám, aby boli silné v Bohu…

Veľké tajomstvo 

„Iba účasť na takej láske a takom, veľkom tajomstve‘ dáva manželom schopnosť milovať, do krajnosti: alebo majú účasť na takejto láske, alebo vlastne nepoznajú až do hĺbky, čo je láska a aké náročné sú jej požiadavky. To by nepochybne predstavovalo pre nich vážne nebezpečenstvo“

(List rodinám, 19).

Každý má svoje tajomstvá, dalo by sa povedať rôznofarebné tajomstvá: čisté, žiarivé spomienky na udalosti, slová a stretnutia, ale aj temné, odsúvané do hĺbky, ktoré si človek nechce priznať ani sám pred sebou, pretože sa hanbí! Ľudské srdce a duša sú plné tajomstiev, ktoré môžu byť hlboko osobné alebo zdieľané s druhým človekom.

V každom srdci je zapísaný príbeh lásky a šťastní sú tí, ktorí túto lásku prežijú v jej plnom rozmere. Musíme dávať veľký pozor, aby sme nič nezničili, aby sme nenazvali láskou to, čo je len jej odbleskom alebo slabým zárodkom. Pretože záblesk treba preniesť zo zmyslového a vnemového povrchu do hĺbky ľudskej duše a dať mu hĺbku a obsah, ktoré vytvoria lásku.

…Láska vložená do Božích rúk a prežívaná podľa jeho plánu, pretrvá a vyrastie a vytvorí v živote ľudí hĺbku tajomstva, ktoré je ich účasťou na Božom živote…

Tajomstvo lásky je tajomstvom, ako urobiť zo seba, zo svojho „ja“ úplný dar. Je to tajomstvo daru, nezmerateľnej obety. Lásku nemožno zmerať, a keď ju ľudia začínajú merať a rátať, ničia ju. Keď sa pýtajú: „A za čo mám milovať?“, už nemilujú! Keď si chcú niečo ponechať, strácajú.

Ak dar nie je úplný, ak prevládne sebectvo, hoci raz bola chvíľa, prvotný záblesk porozumenia v očiach a veľké rozhodnutie: chceme byť spolu, láska začína strácať svoju silu a ľudia v ňu prestávajú veriť.

Koľko ráz som v poradni počula sťažnosť: „Už ma nemiluje.“, alebo tvrdé skonštatovanie: „Žiaľ, už ťa nemilujem.“ A to aj napriek tomu, že bol podobný, možno romantický začiatok!

Smrť milovaného človeka prináša len bolesť, ale život s ním môže priniesť rany.

Človek sám od seba nedokáže milovať v plnosti, preto musí vložiť svoju lásku do toho, ktorý je Láska. Láska vložená do Božích rúk a prežívaná podľa jeho plánu, pretrvá a vyrastie a vytvorí v živote ľudí hĺbku tajomstva, ktoré je ich účasťou na Božom živote! Do hĺbky ľudskej duše neprenikne nikto, len Boh. Človek môže otvoriť svoje srdce pred tým, koho si vyberie.

…Láska dáva ľudskému životu obsah, obohacuje a rozširuje dušu…

A práve láska otvára vnútro človeka. Keď sa dvaja ľudia hlbšie a plnšie spoznávajú, majú čoraz viac spoločného.

Veci a udalosti majú pre nich spoločný obsah a význam, sú to ich malé a veľké symboly. Majú svoju reč a nikto iný nepozná jej obsah. Majú aj svoju hviezdu, na ktorú hľadia večer, keď nemôžu byť spolu, a majú aj svoje miesto stretnutia, ktoré nepozná nik iný.

Láska dáva ľudskému životu obsah, obohacuje a rozširuje dušu a obyčajné veci mení na neobyčajné. Láska žije v atmosfére zázraku – všedný deň mení na veľký sviatok a život na veľké dobrodružstvo. Láska je a má byť ich veľkým tajomstvom!

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

 

Read Previous

Návrat k Bohu z nástrah ezoteriky a okultizmu

Read Next

Postite sa srdcom (Slavko Barbarić, OFM)