V modlitbe hľadajte Božiu vôľu (fra Ljubo Kurtović)

Počas uplynulých rokov zjavení nám Panna Mária hovorí to, čím si aj ona prešla počas svojho pozemského života. Aj ona sama prežila svoj život hľadajúc a odkrývajúc Božiu vôľu. Neustále upevňovala svoju dôveru v Boha. Konkrétnym udalostiam a slovám nerozumela hneď a úplne, ale ich prežívala vo viere a modlitbe. Keď nakoniec po troch dňoch hľadania, našla dvanásťročného Ježiša v chráme, odpovedal jej: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Evanjelista Lukáš napísal, že nerozumeli tým slovám, ale Mária o nich premýšľala a chránila ich vo svojom srdci. Mária žila svoju každodennosť. Výnimočnosť jej života nebola v tom, že bola vylúčená z každodenných starostí a úzkostí, ale  v tom, že celá jej bytosť bola slobodná pre rozhovor s Bohom a pre prijímanie jeho vôle.

Všednosť jej života vidíme vo Svätom písme. Vidíme to v jej otázke: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Vidíme to v jej náhlení sa za jej príbuznou Alžbetou a spolu s ňou slávi Boha, ktorý povyšuje pokorných.

…Mária nám hovorí svojím životom…

Prejavuje sa to aj v tom, že ostala u Alžbety, kým neporodila, aby jej pomohla v dňoch pôrodu. Táto každodennosť sa prejavuje v poslušnosti zákonom. V Káne Galilejskej sa zúčastnila svadby ako žena, ktorá prosila Ježiša o pomoc. Pod krížom a po jeho vzkriesení sa neodlučovala ani nepovyšovala, ale spolu s druhými ženami a apoštolmi rástla vo viere spoločenstva. Mária bola úplne zahĺbená do života. Nikdy sa neodlúčila od krvavého, trýznivého a bezmocného života, ale všetko prijala a vyhrala vierou v svojho Syna.

Mária nechce od nás, aby sme utekali zo všedného života, ale aby sme ho prijali podobne ako ona a spolu s jej Synom Ježišom sa premenili, obrátili a takto premenení – môžeme byť pre druhých kvasom lepšieho života.

Mária žila na zemi, ale bola úplne spojená s Bohom. Verila tomu, že je možné, aby z neba zišiel anjel a zvestoval jej, že sa stane matkou Božieho Syna. Verila vnuknutiam a Božím slovám. Preto verí tomu, čo hovoria pastieri o jej dieťati, ako aj tomu, čo rozprávajú mudrci. Verí aj Jozefovým snom a počúva ho. Počúva aj v chráme starca Simeona, keď hovorí, že jej dušu prenikne meč a že sa odhalia úmysly mnohých sŕdc. Mlčala, keď jej Ježiš povedal, že musí byť v dome svojho Otca. Prijala jeho smrť v dôvere, že je to znak z neba a Boží plán. V tom zmysle prijala Jána i nás za svoje deti. Každodenné udalosti ju neodlučovali od Boha a nebránili jej premýšľať o jeho slovách a modliť sa. Pomohli jej rozjímať a začať sa modliť, prosiť Boha o pochopenie a riešenie situácií, v ktorých žila.

…všetko prijala a vyhrala vierou v svojho Syna…

Každá udalosť bola pre ňu povzbudením pre  mlčanie, modlitbu a obracaním sa k Bohu.

Mária nám hovorí svojím životom. Jej život neprestane byť pre nás, ktorí sme ešte na ceste k cieľu,  svetlom a ukazovateľom. Slová jej posolstiev sú len odrazom a volaním materinského srdca, aby sme sa vybrali cestou, ktorú vedie Boh.

„Drahé deti,… viac sa modlite a menej rozprávajte“, hovorí nám Mária v tomto svojom posolstve. Ona dobre vie, že srdce nemôže dosiahnuť pokoj rozprávaním, analyzovaním a špekulovaním. Pokoj sa získava dôverou v Boha. Dôvera rastie v modlitbe. Neexistuje iná cesta k Bohu okrem modlitby.

Modlitba

Panna Mária, ty, ktorá si prežila život natoľko podobný nášmu životu, uč nás žiť, modliť sa, veriť. Nech nás tvoj príklad povzbudí, aby sme sa rozhodli žiť s Bohom všetky udalosti nášho života. Nech sú naše udalosti, či už radostné alebo žalostné, pre nás povzbudením za ešte silnejšie obracanie sa k Bohu v tichu a modlitbe. Prihováraj sa za nás Mária, ty, ktorá si plná milosti, plná Boha a úplne upriamená na neho.

Vďaka ti, Kráľovná pokoja, za tvoju materinskú starostlivosť, za každé tvoje slovo a povzbudenie. Vďaka ti za každé srdce, ktoré s vážnosťou vezme tvoje slová a bude ich žiť.    

 

 

Predchádzajúce

Viac sa modlite a menej rozprávajte (Terézia Gažiová)

Ďalej

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 2 marec 2015