Postite sa srdcom (Slavko Barbarić, OFM)

III. Pôst a ovocie pôstu v modlitbách Cirkvi

„Láskavý Otče, zhliadni na svoju rodinu a pomáhaj nám, aby sme sa striedmym užívaním hmotných vecí zbavovali sebectva a zahoreli vrúcnou túžbou po tebe“ (Utorok po Prvej pôstnej nedeli, modlitba dňa).

Cirkev sa ďalej modlí, aby telesné odriekanie prinieslo duchovné plody, a tým poukazuje na spätosť pôstu s duchovným ovocím.

„Všemohúci Bože, touto obetou posväť naše pokánie, nech vonkajšie úkony kajúcnosti, na ktoré sme sa podujali v tejto pôstnej dobe, obnovia a posilnia v nás život milosti“ (Štvrtok po Druhej pôstnej nedeli, modlitba nad obetnými darmi).

Táto modlitba sa vzťahuje na veľký problém, o ktorom Ježiš veľa ráz rozprával s farizejmi a napádal ich, že sa modlia a postia len preto, aby ich druhí chválili, ale neusilujú sa o vnútorný život v súlade s tým, čo robia. Kto sa modlí a postí, musí prosiť o milosť pôstu a modlitby, aby vnútorný postoj srdca sprevádzal vonkajšie činy. Ak to tak nie je, vynára sa otázka zmyslu pôstu aj modlitby. Modlitba i pôst musia srdce človeka pripraviť na slávnosť zmŕtvychvstania. V tom je ich pôvodný zmysel.

Cirkev uznáva aj Božiu starostlivosť o nás hriešnych ľudí, keď sa modlí:

„Bože, prameň nekonečného milosrdenstva a nesmiernej dobroty, ty nás učíš, že pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu, láskavo prijmi vyznanie našej slabosti, a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou“ (Tretia pôstna nedeľa, modlitba dňa).

Pôst aj odriekanie dávajú silu, robia človeka schopným modliť sa a prinášajú radosť.

„Milosrdný Bože, prosíme ťa, pomôž nám, aby sme sa kajúcimi skutkami celkom oddali tebe a v bratskej láske spoločne ťa vzývali“ (Streda po Tretej pôstnej nedeli, modlitba dňa).

„Dobrotivý Otče, s duchovnou radosťou konáme pokánie v tejto pôstnej dobe, prosíme ťa, pomáhaj nám vždy hlbšie prežívať veľkonočné tajomstvo, aby sme v plnej miere dosiahli jeho spásonosné účinky“ (Sobota po Tretej pôstnej nedeli, modlitba dňa).

Pôstna pobožnosť, teda pôst, modlitba aj skutky lásky uspôsobujú človeka, aby bol svedkom a poslom spasenia vo svete, aby sa obrátil, aby sa utvrdil v konaní dobrých skutkov a aby sa uzdravil.

Predchádzajúce

„Ten, kto vracia Pánovi lásku“ (1. časť)

Ďalej

Máriina láska je silnejšia ako zlo (Terézia Gažiová)