Postite sa srdcom (Slavko Barbarić OFM)

IV. Pôst v Biblii

Pôst v biblickom zjavení sa spája s výzvou k modlitbe a obráteniu. Proroci sa postili pred tým, než sa ujali prorockej služby, a pred zvláštnymi zjaveniami. Aj jednotlivci sa postili v rôznych životných situáciách, keď prežívali radosť, vďačnosť, smútok, ľútosť nad hriešnosťou. Všetok ľud sa postil, keď sa pripravoval na rôzne sviatky, aby ho Boh zachránil od katastrof, alebo – ak ho katastrofa postihla – aby sa z nej dostal.

Uvádzam tematické texty a situácie týkajúce sa pôstu, ako sú zapísané v Starom i Novom zákone.

Starý zákon

4.1 Pôst a videnia

Potom Pán povedal Mojžišovi: „Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!“ A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní

(Ex 34,27-28).

 

Vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu. Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu. Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy

 (Dt 9, 9-11).

 

V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, ktorý sa volá Baltazár, zjavené slovo. Slovo o veľkom utrpení je pravdivé. Pozoroval to slovo a vo videní dostal vysvetlenie. V tých dňoch som bol ja, Daniel, v smútku za celé tri týždne. Chutný chlieb som nezjedol, mäso a víno mi nevošlo do úst a vôbec som sa nepomazal, kým neprešli celé tri týždne. Na dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som však bol pri brehu veľkej rieky, (je to Tigris). Zdvihol som oči, díval som sa a hľa, človek odiaty do plátna a driek mal prepásaný ofazským zlatom. Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako zjav blesku, jeho oči ako ohnivé fakle, jeho ramená a nohy ako svit ligotavého kovu a zvuk jeho reči ako hukot zástupu. Videnie som videl ja, Daniel, sám, mužovia však, ktorí boli so mnou, videnie nevideli, iba sa ich zmocnil veľký strach a utekali sa schovať. Ostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Nezvýšilo mi sily, ale aj môj výzor sa hrozne zmenil a neudržal som si silu

(Dan 10, 1-8).

 

Read Previous

Zasvätený život očami detí…

Read Next

Rok nepretržitej modlitby ruženca za pokoj a za uskutočnenie Máriiných plánov pokoja