Ja som s vami (Terézia Gažiová)

Kráľovná neba nám ďakuje za vytrvalosť a znovu nás pozýva k modlitbe. Toľkokrát sme to už počuli  – otvorte sa hlbokej modlitbe. Naša modlitba môže byť všelijaká i povrchná, i hlboká. Páter Slavko hovorí, že môže byť dokonca i bezbožná, t. j. bez Boha, iba informovaním Boha o tom, čo potrebujeme. Môže byť vyslovovaním mnohých slov bez toho, aby sa odohralo stretnutie. Ako nám o tom hovorí Mária: „Zhromažďujete sa okolo mňa, hľadáte svoju cestu, hľadáte, hľadáte pravdu, no zabúdate na to najdôležitejšie – zabúdate sa správne modliť. Vaše pery vyslovujú nespočetne veľa slov, no váš duch nič necíti. Blúdiac v tme i samotného Boha si predstavujete podľa seba, a nie takého, aký vo svojej láske skutočne je. Drahé deti, pravá modlitba vychádza z hĺbky vášho srdca, z vášho utrpenia, z vašej radosti, z vašej prosby o odpustenie hriechov. To je cesta spoznávania pravého Boha, a tým aj samého seba, pretože podľa neho ste stvorení“ (2.2.2011).

Často počujeme otázku:  A ako sa modliť srdcom? Aj do tejto túžby môžeme pozvať Máriu. Povedala nám: „Drahé deti, život je pred vami, nezabudnite, že som stále s vami, nech sa deje čokoľvek, iba ma pozvite a ja urobím všetko, aby som vám pomohla, som vaša matka“; „Aj dnes vás pozývam k modlitbe. Hriech vás priťahuje k pozemským veciam, prichádzam, aby som vás viedla k svätosti a Božím veciam. No vy bojujete a svoje sily strácate v boji s dobrým a zlým, čo je vo vás. Preto, deti moje, modlite sa, modlite sa, modlite sa, kým sa vám modlitba nestane radosťou a váš život jednoduchým kráčaním k Bohu.“

V Máriinej prítomnosti v Medžugorí som pocítila, že som milovaná, že môj život je drahocenný dar. Moja duša začala spievať Bohu pieseň vďačnosti za všetko, čo mi dal…

Na začiatku každej modlitby jednoducho pozvime Máriu: „Mária, pomôž mi modliť sa srdcom.“ Už samotná túžba: „Chcem sa modliť srdcom“ je modlitbou srdca, lebo je úprimná.

Modlitba srdcom je vzťah, rozhovor s Bohom. Ona je to po čom túži každé srdce človeka, je to milosť, cesta, dar i premena.

Hlboká modlitba srdcom je ako dôverný vzťah s najlepším priateľom. Čím viac sú spolu, tým viac sa poznajú a dôverujú. Ona nás spája zjednocuje s Pánom a stavia pred Boží trón. Modlitba nás premieňa, posväcuje. I my môžeme zakúsiť v modlitbe srdcom to, čo zakúsili apoštoli na hore Tábor – „Dobre je nám tu, Pane“.

Mária nám hovorí, že modlitba srdcom je milosť daná tým, kto sa modlí viac a modliť sa viac je naše osobné rozhodnutie. To je ako v živote. Keď chceme niečo robiť lepšie, musíme sa v tom cvičiť. Napríklad, ak jazdíme na aute častejšie a dlhšie, budeme lepšími šoférmi.  Ak budeme robiť určitú prácu častejšie, budeme ju robiť dokonalejšie. Tak i v modlitbe, ak sa modlíme viac a s úsilím úprimnejšie, budeme sa modliť hlbšie.

Často počujeme v Máriiných posolstvách: „Modlite sa dovtedy, kým nepocítite radosť;  modlite sa dovtedy, kým sa váš život nestane modlitbou; modlite sa dovtedy, kým nepocítite Božiu lásku ku každému z vás“. I v tieto dni nás pozvala: „Modlite sa dovtedy, kým vaše srdce nebude spievať s vďačnosťou Bohu Stvoriteľovi, ktorý vám dal život.“

Nemusíš byť ideálny, nemusíš byť svätý, príď taký, aký si a zostaň so mnou. To je želanie Otca…

Svedčí o tom jedno dievča, ktoré bolo pred niekoľkými dňami v Medžugorí na púti pre invalidov. Od detstva je na invalidnom vozíku. Hovorí: „Celý život som počúvala od mojich najbližších, že môj život za nič nestojí, že som tu na ťarchu. Prežila som veľa ťažkých chvíľ i násilie, často odmietnutie. V Máriinej prítomnosti v Medžugorí som pocítila Božiu lásku. Jedného dňa ma chlapci z komunity Cenacolo  vyniesli na nosidlách na horu Podbrdo. Na mieste zjavení Panny Márie som v modlitbe cítila, akoby ma nebeská Matka vzala do náručia a kolísala. Pocítila som, že som milovaná, že môj život je drahocenný dar. Moja duša začala spievať Bohu pieseň vďačnosti za všetko, čo mi dal. S bázňou som pozorovala i jej sprievodkyňu, ktorá sa s toľkou nežnosťou o ňu starala. Pri odchode z Medžugoria povedala aj ona niečo o sebe. Jej život tiež nie je ľahký, bez rodičov, s rôznymi trápeniami .Na tvári má úsmev a       postoj darovania sa druhým. Hovorí: „Nad ránom som sa prebudila a napísala báseň“. Povedala: „Nikdy som nemala odvahu spievať nahlas, iba v sprche a dnes vám chcem  na rozlúčku zaspievať nahlas: „Nemusíš byť ideálny, nemusíš byť svätý, príď taký, aký si a zostaň so mnou. To je želanie Otca. Odovzdaj mu svoju slabosť a on ťa urobí silným. Ak si s ním, všetko sa ti darí.“

Tisíce pútnikov prichádzajú k Matke do Medžugoria so svojimi prosbami, slzami, otázkami, ranami. Ona je tu, aby nám pomohla. Ona je všade, stačí ju iba pozvať. „Ako Matka vás prosím, otvorte mi svoje srdce odovzdajte sa mi a ničoho sa nebojte, budem s vami a pomôžem vám postaviť Ježiša na prvé miesto; Ako matka starostlivo bdiem nad každým vašim krokom; Pozývam vás, aby ste sa úplne odovzdali Bohu. Všetko, čo robíte a čo máte, odovzdajte Bohu, aby vládol vo vašom živote ako Kráľ nad všetkým, čo máte. Tak vás Boh skrze mňa môže viesť do hlbín duchovného života. Nebojte sa, lebo ja som s vami aj vtedy, keď si myslíte, že niet východiska a že satan zavládol. Ja vám prinášam pokoj. Som vaša Matka a Kráľovná pokoja.“

Modlitba:

Nebeský Otče, ďakujeme ti za ten nezvyčajný plán návratu ľudstva ku tebe prostredníctvom Márie. Ty vieš, že potrebujeme mamu, aby nám trpezlivo, znovu a znovu pripomínala, že modlitba je srdce viery a cesta s tebou, nádej na večný život. Mária, pomôž nám úplne sa odovzdať do Božích rúk a zakúsiť to, čo ty, keď tvoja duša spievala radosťou Velebí moja duša Pána. Uč nás modliť sa srdcom. Amen.

Read Previous

“Postite sa srdcom”: Pôst a duchovné zdravie (Slavko Barbarić OFM)

Read Next

Otvorte sa hlbokej modlitbe (páter Ljubo Kurtovič, OFM)