Pešo z Poľska do Jeruzalema. Za pokoj

Informatik Jacek svedčí o tom, že človek dokáže zvládnuť oveľa viac, ako si myslí. Po dvoch veľkých púťach vykročil až za hranice Európy.

Dostať sa na akékoľvek miesto na Zemi je čoraz jednoduchšie. Konské záprahy dávno nahradili autá, autobusy, rýchle vlaky a lietadlá. Mohlo by sa zdať, že pešo dnes už necestuje nikto. Občas však colníkov prekvapia pútnici s batohmi a opálenými tvárami, ktorí hranice medzi štátmi doslova prekročia.

Pár dní pred Zoslaním Ducha Svätého prišiel do Medžugoria veselý Poliak Jacek Jelonek (47). Zastavil sa tu počas svojej tritisíc kilometrov dlhej pešej púte z Otyne do Jeruzalema. Pre niekoho nepredstaviteľnú vzdialenosť prekonáva s nevyliečiteľným optimizmom. Svoje zážitky si nenecháva pre seba, ale delí sa o ne s celým svetom prostredníctvom stránky „Do Jerozolimy“ na sociálnej sieti.

Nie jeho, ale Božia vôľa

Informatik na voľnej nohe sa podieľa na prevádzkovaní stránky all4peace.net. Každý tam môže zapáliť virtuálnu sviečku a tento čin spojiť s modlitbou za mier. Za pokoj vo svete Jacek obetoval aj svoje púte. V roku 2012 išiel z Lúrd do    Santiaga de Compostela, o dva roky neskôr z poľskej Čenstochovej do Ríma. Teraz prvýkrát vykročil za hranice Európy. Je presvedčený, že cesta do Jeruzalema je viac Božia vôľa ako jeho vlastná.

„Keby to bol iba môj výmysel, manželka Marta by ma nepustila,“ hovorí so smiechom. Jeruzalem si vybral aj preto, lebo spolu s Rímom a Santiagom de Compostela bol v stredoveku   najvýznamnejším pútnickým miestom. Nie div, veď túžba prejsť sa po cestách, ktorými kráčal Ježiš dodnes priťahuje ľudí z celého sveta.

Svoju púť Jacek začal 26. apríla, v stredu po Nedeli Božieho milosrdenstva zo Sanktuária Matky Božej, Kráľovnej pokoja v Otyne. Do Jeruzalema by mal prísť 6. augusta vo sviatok Premenenia Pána. Spolu s manželkou, ktorá za ním priletí, sa potom letecky vrátia domov. Viac ako tri mesiace trvajúce odlúčenie Jacek zvláda s pokojom, putovať sám sa nebojí. „Stretávam samých dobrých a ochotných ľudí,“ hovorí. Neraz mu spolu s jedlom a nápojmi poskytnú aj nocľah.

Tri mesiace, dvanásť krajín

Jacek denne prejde približne tridsať kilometrov, počas nedelí menej, lebo tieto dni chce zasvätiť. So sebou nesie iba najnutnejšie veci – stan, plynový varič, pár kúskov oblečenia, karimatku, spací vak a niekoľko drobných vecí. Spolu so stravou a vodou jeho batoh váži okolo pätnásť kilogramov. Okrem záťaže ho potrápili aj otlaky na pätách. „Od Viedne, po prvých päťsto kilometroch, sa mi už kráča lepšie,“ dodáva s úsmevom.

Počas púte Jacek nevyužíva verejnú dopravu, ani stopovanie. Každý kilometer prešiel peši bez ohľadu na počasie. Prvé soboty v mesiaci zvykne chodiť na svätú spoveď. Zatiaľ sa mu darí absolvovať ju v poľštine. „Prvú májovú sobotu som bol v Brne, kde som stretol poľsky hovoriacich kňazov. Prvú sobotu v júni som sa vyspovedal v Medžugorí,“ hovorí spokojne.

Usmievavý pútnik zostal v Medžugorí tri dni. Prežil ich v spoločenstve Svetlo Máriino, aktívne sa zapájal do programu a ani tu    nezabudol veľa fotiť a obohacovať svoju stránku na sociálnej sieti. Bosna a Hercegovina je po Poľsku, Českej republike, Rakúsku, Maďarsku,   Slovinsku a Chorvátsku siedma   krajina, ktorú navštívil. Z Medžugoria povedú jeho kroky do Čiernej Hory, Albánska, Grécka a Turecka. Svoju tretiu veľkú púť zavŕši vo Svätej zemi.

 Pripravilo Svetlo Máriino

Predchádzajúce

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25.06.2017

Ďalej

Pápež Pavol VI. : Cesta pravdy a krásy