Pápež Ján Pavol II.: V škole Panny Márie

Jeden krok späť so Svätými Otcami

13.októbra 1917 sa Panna Mária zjavila deťom vo Fatime šiestykrát: „Ja som Kráľovná ruženca“. Poprosila nás, aby sme sa každý deň modlili ruženec a neurážali Pána. Pre Františka a Hyacintu to bolo posledné zjavenie. Čoskoro zomreli v ťažkých bolestiach za spásu sveta. Ani nie za mesiac sa v Rusku začala boľševická revolúcia a začalo sa jedno z najväčších prenasledovaní kresťanov a Cirkvi. A odtiaľto sa komunistické bludy začali šíriť po celom svete. O podobných udalostiach sa hovorilo v druhej časti fatimského posolstva. V roku 1929 sa Panna Mária zjavila Lucii ako jej sľúbila a prosila, aby Svätý Otec spolu so všetkými biskupmi zasvätil svet a zvlášť Rusko jej Nepoškvrnenému srdcu. Rôznymi spôsobmi toto zasvätenie urobili pápež Pius XII. a Pavol VI., ale v oboch nebola dostatočná zmienka o Rusku a jednota medzi biskupmi.

Po atentáte v roku 1981 pápež Ján Pavol II. si už v nemocnici pozorne naštudoval dokumenty týkajúce sa zjavení vo Fatime. Tri mesiace boja medzi životom a smrťou mu pomohli pochopiť, že jedinou možnosťou ako zachrániť svet pred novými vojnami, katastrofami a ateizmom – je obrátenie Ruska. Negramotné deti hovorili o udalostiach, ktoré pápež narodený na východe prežil na sebe. Preto neboli žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti posolstiev. Pápež chcel čo najvernejšie uskutočniť prosbu Panny Márie. Využil všetky kontakty s duchovnými osobnosťami, zodpovednými za tento akt a tiež so sestrou Luciou. O rok neskôr z vďačnosti za zachránený život vykonal slávnostné zasvätenie. Podľa slov sr. Lucii zasvätenie nebolo ešte urobené tak ako sa vyžaduje: nebula dosatočná jednota so všetkými biskupmi. Pápež taktiež cítil, že treba bojovať za spásu súčasného sveta. 25. marca 1984 na sviatok Zvestovania bola socha Fatimskej Panny Márie privezená do Ríma a pápež obnovil zasvätenie. Pozval všetkých biskupov s prosbou, aby sa k nemu pripojili. Sr. Lucia bola spokojná s týmto aktom.

S úplnou istotou nemôžeme hovoriť o vplyve aktov Zasvätenia Panne Márii na priebeh udalostí vo svete, ale môžeme označiť udalosti, ktorých vývoj nikto nepredpokladal. Napríklad: zmena priebehu vojny po zasvätení pápežom Piom XII. v roku 1942. Po zasvätení v roku 1984 Gorbačov navštívil USA a bola podpísaná dohoda o odzbrojení, uskutočnila sa návšteva vatikánskej delegácie v Moskve, pád komunizmu a Berlínskeho múru, zrod štruktúr       Rímsko-katolíckej cirkvi v Rusku, Gorbačovova audiencia u Svätého Otca. V roku 1990 na otázku novinárov o spojitosti udalostí vo Východnej Európe a Rusku s predpoveďou Panny Márie   Fatimskej, pápež Ján Pavol II. odpovedal, že vďaka úcte k panne Márii sa obnovilo rešpektovanie ľudských práv vo Východnej Európe a v Rusku a to neprotirečí učeniu Cirkvi. Špecialisti pre náuku viery sa radujú, že sa tieto udalosti plnia po niekoľkých rokoch. Sr. Lucia súhlasila so Svätým Otcom.

„za krátky čas, ktorý strávime s Máriou, sa posunieme ďalej, ako za celé roky zbytočných iniciatív zameraných na seba samých.“

V roku 1991 na desiate výročie atentátu pápež znovu navštívil Fatimu s vďačnosťou Panne Márii za starostlivosť počas rokov ťažkých pre Cirkev, za starostlivosť, ktorá nás uchránila pred tragédiami a ťažkými utrpeniami  a tiež za tie nečakané zmeny, ktoré zrodili vieru v utláčaných a ponižovaných národoch. Ale zmeny so sebou prinášajú aj nové ťažkosti, o ktorých pápež Ján Pavol II. povedal: „Existuje nebezpečenstvo zámeny marxizmu inou formou ateizmu, ktorá pozýva k slobode a môže opäť zasiahnuť korene morálky či už ľudskej alebo kresťanskej. Buď aj naďalej Matkou pre všetkých, pretože národy ťa potrebujú!“ V jednote so všetkými pastiermi pápež obnovil zasvätenie ľudského rodu Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.

Využívajúc tie najmenšie nástroje, Boh zvláštnym spôsobom zasahuje do ľudskej histórie a vedie ho k spáse. Ale vidíme, že ešte nenastal čas víťazstva Nepoškvrneného srdca. V roku 2000 pri blahorečení fatimských detí Františka a Hyacinty nám pápež pripomenul, že „človek, odstraňujúc Boha zo svojho života nemôže dosiahnuť šťastie a v konečnom dôsledku ničí samého seba.“ Vojny 20. storočia , koncentračné tábory, etnické prenasledovania, terorizmus, únosy ľudí, útoky na nenarodené deti a rodiny sú tomu svedkami.”

Na tomto pozadí pápež Ján Pavol II. predstavuje svetu dva žiariace obrazy podobné „dvom sviecam, zapálené Bohom, aby dali ľudstvu svetlo do týchto smutných a temných časov.“  Dvoch malých človiečikov – Františka a Hyacintu, ktorí preto, aby „spasili hriešnikov, podstúpili akékoľvek poníženia a pokánia.“ Ich príklad povzbudzuje aj dnes – dospelých aj deti tretieho tisícročia. „Vyjadrujem svoju vďačnosť blahoslavenej Hyacinte za modlitby a obety, ktoré prinášala v mene Svätého Otca, ktorý veľa trpel v jej videniach“ – týmito slovami sa modlil pápež.

13. októbra 1996 kardinál Ratzinger navštívil Fatimu a poznamenal: „ Mária rozprávala s deťmi, s tými, ktorý nič neznamenajú v tomto osvietenom a pyšnom svete, svete vedy a viery v progres, ktorý je súčasne aj svetom ničenia, strachu a zúfalstva. Aké aktuálne!“

Svoju kázeň pápež ukončil slovami: „Presvätá Panna Mária nás potrebuje, aby sme potešovali Ježiša, zarmúteného  urážkami, ktoré mu spôsobujeme. Potrebuje naše modlitby a naše obety za hriešnikov. Poproste svojich rodičov a učiteľov, aby vás zapísali do školy Panny Márie, aby vás ona učila stať sa takými ako boli pastierikovia, ktorí sa snažili robiť to, čomu ich ona naučila. Hovorím vám, že „za krátky čas, ktorý strávime s Máriou, sa posunieme ďalej, ako za celé roky zbytočných iniciatív zameraných na seba samých.“

Pripravilo: Svetlo Máriino

Read Previous

Ružencom okolo Kremľa

Read Next

“Postite sa srdcom”: Pôst a pokoj (Slavko Barbarić OFM)