Apoštolský vizitátor, arcibiskup Henryk Hoser začal svoju službu v Medžugorí slávením sv. omše

 Nedeľa, 22. júla 2018 sa stala špeciálnym a požehnaným dňom pre farnosť Medžugorie a tiež pre pútnikov z celého sveta, pre ktorých je Medžugorie vzácne.

 Hneď, ako bolo známe, že Svätý Otec František vymenoval 31. mája 2018 arcibiskupa Henryka Hosera S.A.C. za apoštolského vizitátora so špeciálnou úlohou pre farnosť Medžugorie, ktorý bol do tejto chvíle osobitným vyslancom Svätej stolice všetci netrpezlivo očakávali deň začiatku jeho služby v Medžugorí. Keď sa veriaci dozvedeli, že Mons. Hoser začne svoju službu slávením sv. omše v kostole sv. Jakuba, radosť farníkov a pútnikov neutíchala. Obrovský priestor v okolí vonkajšieho oltára bol zaplnený ľuďmi už pred začiatkom večerného modlitbového programu a modlitba ruženca bola prípravou k vyvrcholeniu sv. omše.

 Počas spevu úvodnej piesne veľkého farského zboru Kráľovná pokoja predstúpili na priestranstvo oltára Mons. Henryk Hoser apoštolský vizitátor, Mons. Luigi Pezzuto, apoštolský nuncius v Bosne a Hercegovine, provinciál františkánskej provincie v Hercegovine páter Miljenko Šteko, farár farnosti Medžugorie páter Marinko Šakota a množstvo koncelebrantov.

Na začiatku slávenia sv. omše sme si vypočuli poverovací dekrét Svätého Otca, ktorý v talianskom jazyku prečítal nuncius Mons. Luigi Pezzuto a v chorvátskom jazyku farár farnosti páter Marinko Šakota:

„Ctihodnému bratovi Monsignorovi HENRYKOVI HOSEROVI, S.A.C. Arcibiskupovi – emeritnému biskupovi diecézy Varšava – Praga.

Nadväzujúc na úlohu osobitného vyslanca Svätej Stolice pre farnosť Medžugorie, ktorú ste nedávno ukončili a z vôle, aby sa tejto skutočnosti preukázala osobitná pastoračná pozornosť, ktorú si vyžaduje, menujem Vašu Excelenciu za apoštolského vizitátora so špeciálnou úlohou pre farnosť Medžugorie na dobu neobmedzenú, ad nutum Sanctae Sedis, a to s právomocami, povinnosťami a v súlade s postupmi stanovenými v mandáte priloženom k tomuto dokumentu.

S istotou, že budete vedieť efektívne vykonať Vám zverenú úlohu v duchu pozitívnej spolupráce so všetkými zainteresovanými inštanciami, sprevádzam Vás svojou modlitbou a zo srdca Vám udeľujem Apoštolské požehnanie.

Vo Vatikáne, 31. mája 2018, Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.

(Podpis) František“

  So slovami privítania sa na prítomných obrátil aj provinciál františkánskej provincie v Hercegovine, páter Miljenko Šteko: „Drahí bratia a sestry v Kristovi! Ako predstavený rehoľného spoločenstva františkánov, ktorým je zverená pastoračná starostlivosť v tejto farnosti, vás všetkých srdečne pozdravujem obľúbeným pozdravom nášho národa:

  Pochválený buď Ježiš a Mária!
Dnešná večerná Eucharistia v Medžugorí má mimoriadny historický význam, pretože je tu s nami apoštolský nuncius Mons. Luigi Pezzuto, ktorý je v Bosne a Hercegovine priamym predstaviteľom Svätého Otca a Apoštolskej stolice. Prečítal nám list pápeža Františka, ktorým vymenoval apoštolského vizitátora so špeciálnou úlohou pre farnosť Medžugorie.

  Ďakujem Vám, Excelencia, za Váš príchod a z celého srdca Vás tu vítam! Vyjadrite našu vďačnosť aj najvyššiemu veľkňazovi za jeho pastoračný záujem v Cirkvi, ktorý vyjadril aj týmto vymenovaním.

 Túto svätú omšu celebruje Mons. Henryk Hoser ako svoju inauguračnú svätú omšu pred zvereným spoločenstvom veriacich a pútnikov v Medžugorí.

  Drahý arcibiskup Hoser! V tomto milostivom okamihu Vás čo najsrdečnejšie pozdravujem v mene všetkých zhromaždených! V mene františkánskej provincie v Hercegovine Vám želám požehnaný pobyt medzi nami v misii, ktorú Vám zveril Svätý Otec, pápež František. S hlbokou úctou a láskou prijímame Váš príchod, ktorým Vás poveril samotný rímsky veľkňaz, predseda univerzálneho cirkevného spoločenstva.

  Nech nás sila Ducha Svätého obnoví, aby sme dnes večer pod Vašim vedením napredovali na našej pútnickej ceste!“

  Sv. omša bola slávená v latinskom jazyku a hlavným celebrantom bol Mons. Henryk Hoser. Ponúkame vám plné znenie homílie:

  „Excelencia, Monsignor apoštolský nuncius v Bosne a Hercegovine, Excelencia, biskup diecézy Alessandria, dôstojný páter provinciál, drahí kňazi, zasvätené osoby, drahí veriaci Farnosti Medžugorie, drahí pútnici, bratia a sestry!

  Pán hovorí: „Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny“ (Jer 23,1).

  Svätý Otec, univerzálny pastier Cirkvi, si tieto slová proroka berie za svoje. Posiela nás tam, kde sú a žijú ľudia, kde sa schádzajú veriaci hľadajúci svetlo spásy.

  Dnes nám Pán dáva jedinečný misionársky príklad a vzor: «Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam» (Mk 6,34).

  Svätý Otec vysiela do celého sveta apoštolov a misionárov podľa Kristovho príkazu: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“(Mt 28,19-20).

  Zídení pri nedeľnej svätej omši sme teda vnímaví na slová sv. Pavla, Apoštola národov. On hovorí: „Vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali ste sa skrze Kristovu krv blízkymi“. „Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko“ (Ef 2,13.17).

  Do Medžugoria prichádzajú pútnici zďaleka, z približne 80 krajín sveta. Vzdialenosť – slovo „ďaleko“ – znamená priestorovú vzdialenosť meranú v prejdených kilometroch. Na to, aby sme ich prešli, treba mať pevnú a rozhodnú motiváciu, ale mať aj dôležité prostriedky na vykonanie toľkých ciest.

  Avšak slovo „vzdialení“ znamená aj inú vec – vyjadruje istú existenciálnu situáciu mnohých ľudí, ktorí sa vzdialili od Boha, od Krista, od ich Cirkvi a od svetla, ktoré dáva zmysel životu, aby mal orientáciu a dôstojný životný cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť.

  Teraz môžeme lepšie chápať, prečo Svätý Otec poslal do Medžugoria apoštolského vizitátora – pastoračná starostlivosť si totiž vyžaduje zaistenie stabilného a sústavného sprevádzania farskej komunity v Medžugorí, ako aj veriacich, ktorí sem prichádzajú na púť.

  Táto misia sa rovnako týka nielen vzdialených, ale aj blízkych, a to v dvojakom zmysle. Sú blízki, lebo už po generácie žijú na tomto mieste, sú blízki ako medžugorskí farníci, sú blízki, keďže sú už 37 rokov svedkami mnohých udalostí tohto regiónu. V tom druhom zmysle sú blízkymi aj všetci tí, ktorí prežívajú vieru s nadšením a vrúcnosťou, ktorí chcú byť v dôvernom a vďačnom kontakte so zmŕtvychvstalým a milosrdným Pánom.

  Položme si teraz základnú otázku: prečo sa mnoho ľudí každý rok vyberá do Medžugoria?

  Ponúka sa táto odpoveď: prichádzajú, aby stretli niekoho – aby stretli Boha, aby stretli Krista, aby stretli jeho Matku. A tiež, aby objavili cestu vedúcu k šťastiu žiť v dome Otca a Matky; a nakoniec aj preto, aby objavili mariánsku cestu, ako tú najistejšiu a najbezpečnejšiu. Je to cesta mariánskeho kultu, ktorý tu existuje už roky – „ten posvätný kult, v ktorom sa zlievajú vrchol múdrosti a vrchol náboženstva, a ktorý je takto primárnou úlohou Božieho ľudu“.

  Ide skutočne o kristocentrický kult, „pretože v Kristovi má svoj pôvod a účinnosť, v Kristovi má dokonalý výraz a prostredníctvom Krista, v Duchu, vedie k Otcovi“ – hovorieval Svätý Otec Pavol VI.

  Druhý vatikánsky koncil mocne zdôrazňuje, že „rozličné prejavy zbožnej úcty voči Bohorodičke, ktoré Cirkev schválila v medziach zdravého a pravoverného učenia, sa majú vyvíjať v harmonickej podriadenosti kultu, ktorý sa preukazuje Kristovi a majú k nemu gravitovať ako k svojmu prirodzenému a nevyhnutnému referenčnému bodu“ (porov. II. vat. koncil, Lumen gentium, 66).

  A potom, „nie je zbytočné vrátiť sa, aby sme zahnali pochybnosti a predovšetkým, aby sme podporili rozvoj tej úcty k Panne Márii, ktorá v Cirkvi čerpá svoju motiváciu z Božieho slova a uskutočňuje sa v Kristovom Duchu“ (porov. Pavol VI., Marialis cultus).

  Takáto je ľudová zbožnosť v Medžugorí: v centre stojí svätá omša, adorácia Najsvätejšej sviatosti, masívne pristupovanie k sviatosti zmierenia, ktoré sú sprevádzané ďalšími formami zbožnosti: modlitbou ruženca a krížovej cesty, ktoré dokážu vyhladiť kamene predtým drsných chodníkov.

  Pútnici zasväcujú svoj čas, aby boli prítomní v priestore Medžugoria. V tejto súvislosti svätý pápež Ján Pavol II. hovorieval, že „tak, ako čas môže byť poznačený momentmi kairosu, osobitnými chvíľami milosti, podobne aj priestor môže byť poznačený osobitnými spásonosnými zásahmi Boha. A táto intuícia je nakoniec prítomná vo všetkých náboženstvách, v ktorých sa nachádzajú nielen posvätné časy, ale aj posvätné priestory, v ktorých stretnutie s božským možno zakúšať intenzívnejšie, keďže sa to bežne nedeje v nesmiernosti kozmu“ (List o putovaní, 30. júna 1999).

  Medžugorie nám ponúka čas i priestor Božej milosti na príhovor Blahoslavenej Panny Márie, Božej Matky a Matky Cirkvi, ktorá je tu uctievaná pod menom „Kráľovná pokoja“. Toto oslovenie je dobre známe aj vďaka Loretánskym litániám.

  Je pravda, že svet veľmi potrebuje pokoj: pokoj srdca každého človeka, pokoj v rodine, pokoj spoločnosti a medzinárodný pokoj, po ktorom všetci tak veľmi túžime, osobitne však obyvatelia tejto krajiny, tak veľmi skúšanej vojnou na Balkáne. Šíriť pokoj znamená budovať civilizáciu založenú na láske, jednote, bratstve, spravodlivosti, a teda na pokoji a slobode. Panna Mária, Matka Kniežaťa pokoja ohlasovaného prorokmi, nech je našou Ochrankyňou, našou Kráľovnou a našou Matkou. Amen.“

(Homília prevzatá z: tkkbs.sk)

  V závere sv. omše, ktorá predznamenáva začiatok novej etapy pre farnosť Medžugorie a pútnikov, páter Marinko Šakota vyjadril veľkú vďaku Svätému Otcovi Františkovi za poverenie apoštolského vizitátora, poďakoval nunciovi Luigimu Pezzutovi a tiež Mons. Henrykovi Hoserovi za prijatie tejto služby a za príchod do Medžugoria. Potom páter Marinko podaroval apoštolskému vizitátorovi dar od farnosti Medžugorie – Sväté písmo a kvety. Na sv. omši sa okrem tisícky veriacich zúčastnilo aj 118 koncelebrantov. Bol medzi nimi aj biskup diecézy Alessandria v Taliansku Mons. Guido Gallese.

  Sv. omšu arcibiskup Hoser zakončil slovami:
„Milovaní, ďakujem vám za túto veľkolepú sv. omšu, ktorú sme spolu slávili na Božiu slávu, slávu Panny Márie a celej Cirkvi. Začíname spoločnú etapu v histórii Medžugoria – púť, cestu, ktorá nás vedie k večnému životu. Začnime ju s presvedčením, že budeme verní, vytrvalí, radostní a plní nádeje. Ďakujem františkánom, ktorí spravujú toto miesto s veľkou láskou, čo je vážnou podmienkou pre toho, kto chce byť verným pastierom. Medžugorie je aj miestom všetkých tých, ktorí sem prichádzajú a prinášajú svoje srdcia, svoju vieru, lásku vernosť a stálu otvorenosť k obráteniu. Na tejto mariánskej ceste vám chcem udeliť požehnanie.“

zdroj: Radio-medjugorje.com

Read Previous

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. júla 2018, cez vizionárku Mariju Pavlovičovú-Lunettiovú

Read Next

Príhovor arcibiskupa Henryka Hosera farníkom Medžugoria na sviatok sv. Jakuba, patróna farnosti Medžugorie