Láska v rodine (Slavko Barbarić OFM)

Milovať a byť milovaný je najhlbšou túžbou každého človeka. Nie je potrebné hovoriť o tom, nakoľko je rozhodujúca láska a prijatie v rodinnej škole života. Nedostatok lásky a prijatia v rodine zanecháva hlboké rany. Nie je neznáme, že už počaté dieťa cíti a vie, či je prijaté z lásky alebo nie.

Z terapeutickej praxe vieme, že existujú hlboké úzkosti, ktoré môžu sprevádzať človeka po celý život, často sú spôsobené už pred narodením, keď sa matka a otec zaoberali myšlienkou zabiť dieťa.

Preto je  posolstvo z 13. decembra 1984 veľmi jasné. Najskôr je treba začať milovať v rodine, potom sa môže hovoriť o láske vo farskom spoločenstve, a až potom o láske ku všetkým ľuďom. Týmto posolstvom chcela Mária pripraviť farnosť k prijatiu pútnikov“… a potom budete môcť prijať a milovať všetkých, ktorí sem prichádzajú.“(13. 12. 1984).

Začiatok cvičenia v láske sa odohráva v tej chvíli, keď sa človek rozhodne milovať vo svojej rodine.

Opäť materinsky úplne konkrétna Mária žiada v tom istom posolstve, aby sa ten týždeň, keď dala posolstvo, prežil ako zvláštny čas, keď je potrebné učiť sa milovať. To je práve i týždeň pred Vianocami, sviatkom lásky a života. Začiatok cvičenia v láske sa odohráva v tej chvíli, keď sa človek rozhodne milovať vo svojej rodine. V tom istom posolstve Panna Mária opakuje myšlienku sv. Pavla, že bez lásky sa nedá nič dosiahnuť. Láska zamieňa všetky zákony a napĺňa ich a všetky zákony nemôžu zameniť lásku. Bez lásky je všetko bezcenné a láska dáva všetkému večnú hodnotu (1 Kor 13, 13).

Pred 4. výročím zjavení 6. júna 1985 Mária opakuje pozvanie, aby sme začali milovať domácich a potom dokážeme milovať i tých, ktorí prichádzajú. Z chronologického hľadiska môžeme povedať, že Medžugorie koncom roku 1984 a práve v roku 1985, sa stalo medzinárodnou svätyňou.

Láska je podmienkou pre pokoj v rodine

Na Vianoce 1991 po hroznom rozpútaní vojny v Chorvátsku a po prvých náznakoch vojny v Bosne a Hercegovine, Mária nás opäť upozorňuje na lásku a pokoj. V posolstve v apríli 1993 Mária používa obraz z prírody, ktorá sa na jar nanovo prebúdza a otvára sa Bohu Stvoriteľovi. Srdcia, ktoré sa otvárajú pre lásku, tak ako sa otvára príroda, najskôr preukážu a dokazujú svoju lásku v rodinách. Láska spasí rodiny pred nepokojom a nenávisťou a navráti do nich ducha modlitby. A cez modlitbu Boh nám dá silu milovať sa navzájom. Mária vie, aké je dôležité, aby sme pochopili toto pozvanie k láske, a aby sme boli aktívni v prebúdzaní lásky. Preto opakuje, že ona nás miluje svojou materinskou láskou. Všeobecne je materinská láska podmienkou pre život vôbec. Táto láska je osobitne aktívna  a je podmienkou pre zrodenie nového života. Bez tej lásky život sa nemôže počať a nemôže obstáť. Vedomie Božej lásky, ktorá nás rodí k novému životu i vedomie Máriinej materinskej lásky, sú celkom iste podmienky k tomu, aby sa každý človek rozhodol pre lásku a aby sa uzdravila každá zranená láska. Boh sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi ako nesmierna láska, ktorá nás bezpodmienečne prijíma a ktorá je podmienkou pre každú inú lásku, zvlášť v rodine, kde sa Boh zjavil ako náš Otec.

Láska je podmienkou pre pokoj v rodine, kto nemá lásky nemôže žiť v pokoji, učí nás Mária v posolstve z 25. januára 1996. V tom istom posolstve Mária hovorí o spojení medzi láskou a odpúšťaním. My sme slabí ľudia. Hrešíme a hrešiac ohrozujeme lásku. Ten, kto neodpúšťa, jeho láska bude mať krátky dych a bude podmienená mnohými podmienkami.  A opäť, iba ten, kto miluje, môže odpúšťať. Zostáva nám iba modlitba odovzdanosti, aby sme mohli srdcom pochopiť pozvanie k láske a k odpusteniu.

Zdroj: Slavko Barbarić OFM „Modlite sa spoločne radostným srdcom“

Read Previous

Vizionári hovoria: Vicka Ivanković

Read Next

Biblia v rodine (Slavko Barbarić OFM)