Pozývam vás ako Matka (Terézia Gažiová)

Panna Mária nás posolstvami vedie. Nechať sa ňou viesť cestou svätosti, znamená nasledovať ju. Vybrali sme si ju ako milovaný príklad, pretože sa nám páči spôsob, akým žila, milovala, oslavovala Boha, a tak by sme to chceli aj my.

„Pozvanie k obráteniu je najdôležitejšie posolstvo, ktoré som vám dala“ – povedala nám v roku 1996.

Keď nám dnes hovorí: „Ako matka vás pozývam k obráteniu“, stále to znamená to isté – chce nám pomôcť žiť slová jej Syna – Evanjelium. Volá nás k obráteniu v tichu a modlitbe prijatím Božej lásky.

Jedného pustovníka sa pýtali, prečo žije takto sám, ďaleko od ľudí, stále v tichu. On ich zaviedol k veľkej nádobe s vodou, vzal prútik a urobil s ním vo vode vír. Potom sa ich opýtal, čo vidia vo vode. Odpovedali, že nič.

Po čase sa voda upokojila a on sa ich opäť opýtal,  čo vidia. Odpovedali, že svoj obraz, svoje tváre.
Pustovník začal vysvetľovať: „V hluku sveta, vo víre starostí, nik nemôže uzrieť seba, nik nemôže byť šťastný. Pokoj sa hľadá jedine v    samote, lebo len tak sa dá rozprávať s Bohom, ktorý nám len v tichu a samote ukáže našu vlastnú, ozajstnú tvár“.

Niekto sa bojí ticha. Namiesto toho, aby sa hladina nášho vnútra upokojila, rozbúrime ju ešte viac, len aby sme náhodou nepočuli hlas svedomia.

Mária nám s dobrotou matky našepkáva, aby sme sa nebáli ticha, lebo v ňom nás čaká Boh, aby nás objal. Modliť sa za dar Božej lásky je jeden z najdôležitejších úmyslov, za ktoré nás pozýva modliť sa. Medžugorie je miesto, kde mnohí zakúsili Božiu lásku a začali žiť vieru srdcom. S Máriou sa začalo ich obrátenie. Kdekoľvek sa nachádzame, ona je s nami, aby nám vyprosila túto milosť. Má iba jedinú túžbu a úlohu – priviesť všetky svoje deti do neba.

Nikto nám nemôže dať to, čo jej Syn Ježiš. Nikto nikdy tak nehovoril ako on. V mlčaní ho môžeme počuť. Keď Ježišovi učeníci videli, ako sa Ježiš modlí, fascinovaní ho prosili: „Nauč nás modliť sa!“

Pán odchádzal často do ústrania, vyhľadával samotu, aby bol s Otcom. Ježiš sa modlil neustále.

Stretnutie s Bohom v hĺbke nášho srdca si vyžaduje ticho. V evanjeliách čítame, že i Máriin život bol neustále ponorený v tichu a modlitbe. Vo všetkom, čo sa odohrávalo v jej živote, môžeme vnímať jej hlboké spojenie s Bohom. V srdci zachovávala všetky udalosti. Teda v teple jej srdca rástlo zrnko nádeje a viery. Aj keď mnohým veciam nerozumela, verila slovám svojho Syna a nasledovala ho.

Nežne, trpezlivo, materinsky nám pripomína, že je dôležité nachádzať si čas ticha a modlitby. To je čas našej vnútornej premeny. „Deti moje, v tichosti srdca ostaňte s Ježišom, aby vás on svojou láskou menil a pretváral. Toto je, deti moje, pre vás čas milosti. Využite ho na svoje osobné obrátenie, pretože keď máte Boha, máte všetko.“ Povedala nám 25. júla 1998.

Modlitba a ticho sú podmienky, v ktorých sa buduje dom na skale, usporiadaný a zodpovedný život pre  večnosť.

V modlitbe začíname chápať, že to najdôležitejšie v živote je láska. Láska prijatá v modlitbe premieňa všetko čoho sa dotkne na večné, nepominuteľné.

Aj tie najobyčajnejšie skutky sa dotykom lásky stávajú najcennejšími perlami.

Malá Terezka z Lisieuxu nás učí: „Zodvihnutý špendlík z lásky môže obrátiť človeka. Len Ježiš môže dať skutkom takúto hodnotu.“

Tak často nájdeme v Máriiných posolstvách to, že náš život tu na zemi je pominuteľný a že nebo sa získava skutkami lásky. Svedectvo stretnutia s Bohom, ktoré budeme zdieľať s druhými, tak ako si to praje Mária sa odohráva v tichosti srdca naplnenom láskou.

„Apoštoli mojej lásky, modlite sa srdcom a skutkami prejavujte lásku môjho Syna. Toto je pre vás jediná nádej a to je jediná cesta k večnému životu.“

„Vydávajte svedectvo s oduševnením, skutkami, láskou, svojou obetou a nadovšetko pokorou…“

„ Neželám si, aby ste život premárnili prázdnymi rečami, ale aby ste skutkami oslavovali Boha.“ Povzbudzuje nás Mária vo svojich posolstvách.

Aby sme to dokázali, Mária potrebuje k tomu náš súhlas. S dôverou sa jej odovzdajme. Dovoľme jej vstúpiť do nášho života, nech nás vedie a starostlivo bdie nad každým našim krokom ako matka až ku nebeským bránam.

Panna Mária nás posolstvami vedie. Nechať sa ňou viesť cestou svätosti, znamená nasledovať ju. Vybrali sme si ju ako milovaný príklad, pretože sa nám páči spôsob, akým žila, milovala, oslavovala Boha, a tak by sme to chceli aj my.

„Pozvanie k obráteniu je najdôležitejšie posolstvo, ktoré som vám dala“ – povedala nám v roku 1996.

Keď nám dnes hovorí: „Ako matka vás pozývam k obráteniu“, stále to znamená to isté – chce nám pomôcť žiť slová jej Syna – Evanjelium. Volá nás k obráteniu v tichu a modlitbe prijatím Božej lásky.

Jedného pustovníka sa pýtali, prečo žije takto sám, ďaleko od ľudí, stále v tichu. On ich zaviedol k veľkej nádobe s vodou, vzal prútik a urobil s ním vo vode vír. Potom sa ich opýtal, čo vidia vo vode. Odpovedali, že nič.
Po čase sa voda upokojila a on sa ich opäť opýtal,  čo vidia. Odpovedali, že svoj obraz, svoje tváre.
Pustovník začal vysvetľovať: „V hluku sveta, vo víre starostí, nik nemôže uzrieť seba, nik nemôže byť šťastný. Pokoj sa hľadá jedine v    samote, lebo len tak sa dá rozprávať s Bohom, ktorý nám len v tichu a samote ukáže našu vlastnú, ozajstnú tvár“.

Niekto sa bojí ticha. Namiesto toho, aby sa hladina nášho vnútra upokojila, rozbúrime ju ešte viac, len aby sme náhodou nepočuli hlas svedomia.

Mária nám s dobrotou matky našepkáva, aby sme sa nebáli ticha, lebo v ňom nás čaká Boh, aby nás objal. Modliť sa za dar Božej lásky je jeden z najdôležitejších úmyslov, za ktoré nás pozýva modliť sa. Medžugorie je miesto, kde mnohí zakúsili Božiu lásku a začali žiť vieru srdcom. S Máriou sa začalo ich obrátenie. Kdekoľvek sa nachádzame, ona je s nami, aby nám vyprosila túto milosť. Má iba jedinú túžbu a úlohu – priviesť všetky svoje deti do neba.

Nikto nám nemôže dať to, čo jej Syn Ježiš. Nikto nikdy tak nehovoril ako on. V mlčaní ho môžeme počuť. Keď Ježišovi učeníci videli, ako sa Ježiš modlí, fascinovaní ho prosili: „Nauč nás modliť sa!“

Pán odchádzal často do ústrania, vyhľadával samotu, aby bol s Otcom. Ježiš sa modlil neustále.

Stretnutie s Bohom v hĺbke nášho srdca si vyžaduje ticho. V evanjeliách čítame, že i Máriin život bol neustále ponorený v tichu a modlitbe. Vo všetkom, čo sa odohrávalo v jej živote, môžeme vnímať jej hlboké spojenie s Bohom. V srdci zachovávala všetky udalosti. Teda v teple jej srdca rástlo zrnko nádeje a viery. Aj keď mnohým veciam nerozumela, verila slovám svojho Syna a nasledovala ho.

Nežne, trpezlivo, materinsky nám pripomína, že je dôležité nachádzať si čas ticha a modlitby. To je čas našej vnútornej premeny. „Deti moje, v tichosti srdca ostaňte s Ježišom, aby vás on svojou láskou menil a pretváral. Toto je, deti moje, pre vás čas milosti. Využite ho na svoje osobné obrátenie, pretože keď máte Boha, máte všetko.“ Povedala nám 25. júla 1998.

Modlitba a ticho sú podmienky, v ktorých sa buduje dom na skale, usporiadaný a zodpovedný život pre  večnosť.

V modlitbe začíname chápať, že to najdôležitejšie v živote je láska. Láska prijatá v modlitbe premieňa všetko čoho sa dotkne na večné, nepominuteľné.

Aj tie najobyčajnejšie skutky sa dotykom lásky stávajú najcennejšími perlami.

Malá Terezka z Lisieuxu nás učí: „Zodvihnutý špendlík z lásky môže obrátiť človeka. Len Ježiš môže dať skutkom takúto hodnotu.“

Tak často nájdeme v Máriiných posolstvách to, že náš život tu na zemi je pominuteľný a že nebo sa získava skutkami lásky. Svedectvo stretnutia s Bohom, ktoré budeme zdieľať s druhými, tak ako si to praje Mária sa odohráva v tichosti srdca naplnenom láskou.

„Apoštoli mojej lásky, modlite sa srdcom a skutkami prejavujte lásku môjho Syna. Toto je pre vás jediná nádej a to je jediná cesta k večnému životu.“

„Vydávajte svedectvo s oduševnením, skutkami, láskou, svojou obetou a nadovšetko pokorou…“

„ Neželám si, aby ste život premárnili prázdnymi rečami, ale aby ste skutkami oslavovali Boha.“ Povzbudzuje nás Mária vo svojich posolstvách.

Aby sme to dokázali, Mária potrebuje k tomu náš súhlas. S dôverou sa jej odovzdajme. Dovoľme jej vstúpiť do nášho života, nech nás vedie a starostlivo bdie nad každým našim krokom ako matka až ku nebeským bránam.

Modlitba:

Nebeský Otče, ďakujeme ti za ten veľký plán, ktorý máš s ľudstvom v tejto dobe skrze Máriu. Matka naša, úplne sa ti odovzdávame. V tvojej spoločnosti sa chceme učiť tichu a modlitbe, v tvojom srdci chceme načúvať a žiť Ježišove slová. Zaodej nás svojimi čnosťami, premieňaj nás na svojich apoštolov. Celou bytosťou ti opakujeme svoje „Áno“ pre tvoje plány pokoja. Amen.

Read Previous

Krížová cesta na deň pôstu (Slavko Barbarić OFM)

Read Next

Čas ticha a modlitby  (páter Ljubo Kurtovič, OFM)