Modlitba – balzam pre dušu (Páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Blahoslavená Panna Mária sa nás nevzdáva, neprestáva nás povzbudzovať, aby sme zodpovedne začali a pokračovali na svojej ceste s Bohom, ktorý jediný dáva zmysel nášmu životu.

Aj v tomto posolstve počujeme túžbu materinského srdca prebudiť našu túžbu po Bohu. Túto túžbu sme nevymysleli my. Túžba po Bohu existuje v našom srdci, ale môže byť „zaprataná“ zhonom, starosťami, prácou a inými vecami, ktoré nás vzďaľujú od Boha. Svoje srdce nemôžeme oklamať. Pozná svojho autora, Boha. A len Boh môže v úplnosti darovať pokoj nášmu srdcu.

Z jednej strany túžime po Bohu a z druhej strany sa vzpierame poriadku Stvoriteľa. Naše srdce túži po Bohu, ale vôľa sa vzpiera modlitbe ako jedinej ceste, ktorá nás vedie k Bohu. Tento boj, ktorý v sebe žijeme, je následkom dedičného hriechu. Pred hriechom bola pre Adama modlitba v pozemskom raji ako dýchanie. Bolo to úplne normálne lebo bol v Božej milosti.

Všetko v živote je milosť. Modlitba je Božia milosť. Rozjímanie, svojvoľné obracanie sa k Bohu, to sú dary, ktoré prichádzajú zhora. Panna Mária nás pozýva, aby sme prosili o Ducha modlitby ako o milosť v ktorej začíname modlitbu.

Bez Krista nemôžeme nič urobiť a v podstate sme neschopní modliť sa. Bez iskry jeho milosti nemôžeme mať ani túžbu, ani silu nasmerovať sa na neho. Ale prvá milosť je tá, ktorá nám pomôže pochopiť, že nám nikdy nie je odopreté to, čo nám chýba.

Preto nás sám Ježiš povzbudzuje: „Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7). „Hovorím vám, pre svoju neodbytnosť bude vyslyšaný“ (Lk 11, 8).

Aj Ježiš nás povzbudzuje k nevyhnutnosti hľadania, modlitby, klopania a vytrvalosti, aby sme od Boha prijali to, o čo ho prosíme. Ježiš nás povzbudzuje k nevyhnutnosti nepretržitej, vytrvalej, odvážnej a pokornej modlitbe.

Plody modlitby sa najlepšie spoznajú v našom každodennom živote, v našich medziľudských vzťahoch, tam kde žijeme a pracujeme. Len to, čo sme prijali od Boha a zakúsili v modlitbe, môžeme dať druhým a vydávať o tom svedectvo.

Skúsenosť viery sa nedá naučiť. Skúsenosť je také poznanie, ktoré sa nedá prekonať nijakými teóriami. Zo skúsenosti sa žije a vydáva sa o tom svedectvo. Skúsenosť stretnutia s Bohom sa nedá nechať len pre seba.

Pápež Pavol VI. v Evangelii nuntiandi hovorí: „Svet premnohými spôsobmi dáva najavo, že odmieta Boha. A predsa – aj keď je mienka mnohých opačná – svet hľadá Boha po cestách, ktoré by sme nepredvídali, a bolestne cíti jeho nedostatok. Tento svet volá po hlásateľoch evanjelia, ktorí by hovorili o Bohu, ktorého sami osobne spoznali ako dôverne blízkeho, ktorého akoby videli“ (EN 76).

Len človek, ktorý má skúsenosť viery, môže druhým vydávať svedectvo. Tá skúsenosť nie je vec, ktorú strážime, ale je to vždy nová skúsenosť stretávania sa s Bohom, ktorá sýti a oživuje náš život.

Modlitba:

Panna Mária, plná milosti, ty, ktorá si blahoslavená, lebo si verila aj vtedy, keď nebolo jednoduché veriť, prihováraj sa za nás. Ty si, ó, Mária, prešla cestami našich životov a neprestávaš k nám prichádzať, aby si nás vždy nanovo prebudila, povzbudila a pozvala. Nech každé duchovne zaspaté a mŕtve srdce zakúsi Božiu všemohúcnosť a milosť, ktorá dáva zmysel nášmu životu, našim obetám i samotnej smrti.

Prihováraj sa za všetky manželské páry a za rodiny, aby sa odvážili otvoriť dvere svojich domov a bytov, a tak mohli skrze spoločnú rodinnú modlitbu zakúsiť Božiu prítomnosť. Nech Pán daruje pokoj tam, kde je nepokoj a strach. Nech Božia milosť zmieri všetkých nezmierených, aby mali odvahu prosiť o odpustenie a odpúšťať si navzájom, pretože je to cesta, ktorou Boh vchádza do našich životov. Amen.

Read Previous

Boh sa stará o všetko (Terézia Gažiová)

Read Next

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 2. novembra 2019, cez vizionárku Mirjanu Dragičevičovú-Soldovú