V objatí Panny Márie v Aglone

Bol práve marec, keď som počula, že v Aglone – v mojom rodnom meste sa bude konať medzinárodné modlitbové stretnutie za pokoj v duchu posolstiev Kráľovnej pokoja  v Medžugorí. Povedali mi, že to bude mimoriadna udalosť, na ktorú prídu pútnici nielen z Lotyšska, ale aj z Ruska, Bieloruska, Litvy a Slovenska. Mňa pričlenili do skupiny hudobníkov, ktorá bola zodpovedná za hudbu počas stretnutia.

Ešte pred stretnutím sme mali skúšky, na ktorých sme cvičili piesne k sv. omši a adorácii. Už samotné skúšky sa ma hlboko dotýkali. Hudba znela prirodzene, akosi nežne, nie nástojčivo, a dokonca mala „nebeskú príchuť“. Bola to hudba, ktorá nás približuje k Bohu. Už vtedy som pochopila, že sa v tom skrýva čosi neobyčajné. Netrpezlivo som čakala na 27. júl, lebo som vedela, že pri oltári našej drahej Aglonskej Panny Márie v prítomnosti Ježiša, v Najsvätejšej sviatosti, bude tento môj pocit ešte viac hmatateľný.

A ten deň nadišiel. Nebo sa postaralo o nádherné počasie a všetci sa stretli v bazilike. Stretnutie sa začalo privítaním hostí, ktorí prišli z Medžugoria a potom nasledovala modlitba sv. ruženca. Ja som mala tú milosť, modliť sa prvý desiatok ruženca. Kľačali sme na kolenách pred oltárom. Kňaz začal rozjímať. Mala som pocit, že mi z očí začnú tiecť slzy. Cítila som sa tak blízko Panny Márie. Ona bola priamo predo mnou. A predo mnou boli aj ľudia, ktorí celým srdcom a celou dušou cítia a veria, že práve v tej chvíli Panna Mária pozerá na nás a počúva nás.

Veľmi sa ma dotklo, keď jedna z koordinátoriek pripomenula, že sa pripravujeme  na najdôležitejšiu udalosť dňa, na sv. omšu. A vlastne je to tak, že pri všednom živote sa nezamýšľame nad tým, čo je najdôležitejšie, keď ideme do kostola, keď prichádza Ježiš a obetuje sa vo sv. omši. Bola to len jedna veta: „Najdôležitejšia udalosť je sv. omša“. Práve sv. omša bola vrcholom toho dňa pre mňa aj ostatných dní. Tieto slová sú stále v mojom srdci a na sv. omšu prichádzam s väčšou vďačnosťou, lebo idem na stretnutie s najväčším Kráľom, Kráľom Ježišom.

Sv. omša bola vyvrcholením. V našich srdciach sme Ježišovi pripravili mimoriadne miesto. V tom nám pomohla naša Matka, prečistá Panna Mária. Preto sme na sv. omši spievali s veľkou radosťou v srdci. Najdôležitejším momentom bolo sv. prijímanie. Mali sme taký nebeský pocit, že všetci, ktorí sa spolu modlíme počas celého dňa sme teraz zjednotení s Ježišom.

Po sv. omši nasledovala adorácia. Hlboko sa ma dotklo to, ako adorovali Ježiša naši hostia z Medžugoria. V pokore, na kolenách  boli sklonení k zemi pred Ježišom. Hneď bolo možné pochopiť, že pred nimi je na oltári Kráľ, ktorému sa klania každé telo a duch. To vo mne zanechalo hlboký dojem a začala som sa pýtať, ako sa ja klaniam Ježišovi vo sv. Eucharistii, aký je môj telesný a duchovný postoj. Aké je dôležité mať bázeň pred Pánom počas adorácie. Nebolo pochýb o tom, že Duch Svätý sa nám cez kňaza prihovára a to každému zvlášť. Viem, že si navždy budem pamätať slová o chorom, ktorého priviedli k Ježišovi,  aby  ho uzdravil. V tej chvíli sme odovzdali Ježišovi všetkých, ktorí potrebujú duchovné alebo telesné uzdravenie. Predstavila som si mnoho tvárí, ktoré túžim vidieť uzdravené a navrátené k Bohu. Na konci adorácie s veľkou úctou vzal kňaz monštranciu a požehnal všetkých prítomných, pričom hovoril veľmi dôležité slová. Nedá sa opísať, čo som prežívala. Cítili sme, ako Ježiš dvíha svoju ruku a dotýka sa každého. Toto si chcem čo najdlhšie uchovať v srdci.

Vďaka Bohu za Medžugorie! On je taký dobrý! Okrem toho na stretnutí povedali, že medžugorská Panna Mária je tá istá, ako v Aglone, Lurdoch, Fatime, Guadalupe, Czenstochowej. Ona je všade! Vždy môžeme v našom kostole prísť pod jej ochranný plášť. Ale teraz už viem, že chcem navštíviť Medžugorie, pretože je to mimoriadne miesto.

Jacinta, Lotyšsko

Predchádzajúce

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 2. septembra 2019, cez vizionárku Mirjanu Dragičevičovú-Soldovú

Ďalej

O pôste z druhej strany (Slavko Barbarić OFM)