Naša cesta k sebe cez Máriu

On: V Medžugorí som bol prvýkrát pred 10 rokmi. Vtedy ma toto miesto oslovilo, ale napriek mnohým príležitostiam, ktoré som mal, som potom nepociťoval volanie sa tam vrátiť. Až na Silvestra v roku 2017, keď som prežíval ťažšie obdobie. Rozhodoval som sa nad dôležitými krokmi v mojom živote. Vtedy som to chcel prebrať na tomto mieste a začať rok pri Panne Márii. Ubytovali sme sa v spoločenstve Svetlo Máriino aj s mojimi starými rodičmi a bratom a riadením Panny Márie tam bývala aj Katka s kamarátkou.

Ona: V Medžugorí som bola prvýkrát, keď som mala 17, ale silný dotyk Boha a zmierenie s ním som prežila až keď som mala 25. V tom čase sa môj život veľmi menil a ja som sa začala venovať misiám. Do Medžugoria som sa vracala pravidelne. Chodila som si tam oddýchnuť, znovu sa pozrieť na svet z perspektívy Panny Márie, nabrať si požehnania a hľadať smerovanie do ďalšieho obdobia v živote. Keďže mojím životným mottom bol citát zo Svätého Písma – „Hľadajte Božie kráľovstvo a všetko ostatné sa vám pridá“, nehľadala som toho pravého a ani som nebola na manželstvo, v srdci či v mysli, nastavená. Mojou túžbou bolo slúžiť Bohu na misiách. Preto ma veľmi prekvapilo, keď sa objavil Lukáš, v ktorého blízkosti som sa zrazu cítila tak dobre.

On: Bol som veľmi rád, keď sme sa s Katkou mohli len tak prechádzať po Medžugorí a modliť sa vedľa seba, každý za svoje veci. Až raz v kaplnke som sa spýtal, či by som sa mohol modliť za nejakú jej vec a ona povedala, že za jej rodinu a aby si Panna Mária pozvala jej maminu do Medžugoria. Veľmi rád som trávil čas s Katkou, vyžaroval z nej pokoj, odovzdanosť Bohu – to bolo niečo, po čom som vždy túžil – byť v Božích rukách a neriešiť kedy a kam ma pošle.

Ona: Lukáš bol úplne iný ako ja, zdalo sa mi, že sme dva rôzne svety a myslím, že sme aj istým spôsobom boli. On – farmár a ja pracovníčka v kancelárii a neustále na cestách. Myslím, že nikdy nepochopím, ako nás Mária dala dokopy. Bolo to niečo, čo spravila v našich srdciach. Od začiatku som k nemu pociťovala istý druh lásky, avšak vtedy som si ani nepomyslela, že by sa to mohlo rozvinúť do manželskej lásky. Po našom stretnutí na Silvestra sme si začali písať a volať, a túžili sme sa spolu aj naďalej modlievať. To bolo to, cez čo Mária spájala naše srdcia.

On: Keď som odchádzal po Novom roku z Medžugoria, chcel som sa tam opäť vrátiť a znova stretnúť Katku. Avšak dovtedy bolo pre mňa neprípustné, aby som šiel niekam na dovolenku počas leta. Pri mojom životnom štýle a práci má človek voľnejší čas iba v zimných mesiacoch. Ale túžba ju opäť stretnúť a prežiť s ňou nejaký čas bola taká silná, že som sa rozhodol nájsť si ten čas a ísť s ňou do Medžugoria aj v lete.

Ona: Vtedy začal boj. Nebol to len Lukáš, ktorý bojoval o moje srdce, ale aj Boh, ktorý bojoval za nás, hoci ja som sa nevedela stotožniť s predstavou povolania do manželstva. V tom čase sme sa v spoločenstve modlili deviatnik k sv. Rite a Boh mi počas neho odhaľoval, že tento plán mal pre mňa už dávno pripravený. Vtedy som dostala slovo – „Pán vo svojom čase všetko urýchli“. A naozaj sme teraz svedkami toho, ako rýchlo sa náš vzťah po letnom pobyte pri Márii začal vyvíjať.

On: Ešte v ten rok na sviatok sv. Rodiny som požiadal Katku pri modrom kríži v Medžugorí o ruku. Bol to len rok potom, ako sme sa spoznali. V auguste 2019 sme mali svadbu a teraz na ďalší Silvester sme sa prišli poďakovať za dar manželstva už traja, s Katkou v požehnanom stave. Dúfame, že sa nám bude dariť prichádzať takto na Silvestra, všetko odovzdať a poprosiť Pannu Máriu o požehnanie do ďalšieho roka.
Katka a Lukáš

Predchádzajúce

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 2.januára 2020, cez vizionárku Mirjanu Dragičevičovú-Soldovú

Ďalej

„Túžba po pokoji…“