Svätosť odpustenia (Páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Vo svojom vianočnom posolstve nám Panna Mária potvrdzuje to, čo robí počas všetkých tých rokov svojich zjavení: „Prinášam vám svojho Syna, aby vás požehnal a odkryl vám svoju lásku, ktorá prichádza z nebies.“  Pokiaľ nedôjde k skutočnému otvoreniu našich sŕdc a stretnutiu s jeho láskou, potom prichádza bolesť duše a duchovná smrť – ako nám o tom hovorí nebeská Matka.

Aj v tomto posolstve sa dôraz kladie zvlášť na modlitbu, skrze ktorú vchádzame do svätosti odpustenia. V predchádzajúcich posolstvách nám hovorila: „Ovocím pokoja je láska a ovocím lásky odpustenie. Som s vami a všetkých vás pozývam, deti moje, aby ste najprv odpúšťali v rodine, a potom budete môcť odpustiť druhým… Deti moje, aby ste pochopili moje slová, ktoré vám dávam z lásky, modlite sa, modlite sa, modlite sa a budete môcť s láskou prijímať druhých a odpúšťať všetkým, ktorí vám spôsobili zlo. Odpovedajte modlitbou, modlitba je plodom lásky k Bohu Stvoriteľovi.“

Aj Pán Ježiš ako podmienku odpustenia sebe v modlitbe Otče náš uviedol našu potrebu odpustiť druhým. „Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojím vinníkom.“

„Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14-15).

Najhorší nepriatelia ľudstva sú pomsta a neodpustenie. Najväčší zločinec je ten, ktorý nechce odpustiť a ktorý nechce prijať ruku, ktorá mu odpúšťa. Nepriatelia ľudstva sú len tí, ktorí sa mstia, ktorí nenávidia človeka, ktorí chcú viesť vojnu proti nemu, ktorí mu neveria a ktorí mu neodpúšťajú.

Zlo je od nás silnejšie. Pokušiteľ nad nami zvíťazil už na začiatku stvorenia sveta. On bude víťaziť do konca, ak sa neobrátime jedni k druhým, ak sa nespoznáme ako bratia a nezačneme sa milovať. Zlý môže byť porazený jedine vtedy, ak si navzájom začneme odpúšťať. Vinu zo svojho svedomia môžeme zmyť, ak sa zmierime.

Odpustiť nemôžeme sami, potrebná nám je Božia milosť. Odpustiť je oveľa jednoduchšie, keď sme si vedomí svojich slabostí, že aj nám má Boh veľa toho odpustiť a že nám už odpustil. Musíme pamätať na skutočnosť, že druhý človek je vo svojej podstate dobrý, že ho stvoril Boh, že je Božie dieťa. Človek reaguje negatívne, pretože je sám zranený, pretože si prešiel negatívnymi skúsenosťami.

Ľudia nám ponúknu len to, čím si sami prešli a zakúsili na sebe. Preto osoba, ktorá vyrastala v rodine plnej lásky, bude naplnená láskou a je schopná prejavovať ju a dávať druhým. Ale osoba, ktorá zažila hrubosť, ktorú bili, ktorej hovorili, že nemá žiadnu cenu, ktorú zneužívali a znehodnocovali, bude ďalej šíriť takéto správanie a reči, pretože sa naučila len to a nepozná, že môže byť niečo lepšie.

Boh čaká na naše rozhodnutie odpustiť, aby sme povedali: „Bože, chcem odpustiť, nechcem sa pútať k neodpusteniu. Chcem byť slobodný. Nechcem sa pútať k tomu negatívnemu v druhom človeku a chcem byť slobodný a šťastný bez ohľadu na to, čo sa medzi nami stalo. Prenechávam to minulosti a chcem, aby ma Boh uzdravil.“

A vtedy má Boh slobodu zmeniť toho človeka, ktorému som odpustil, pretože náš hriech a negatívnosti voči nemu nie sú už viac prekážkou. Keď odpustíme, začne v nás pretekať Božia milosť a uzdravuje i nás i tú druhú osobu.

Ako sa modliť za človeka, pre ktorého chcem, aby sa zmenil?

Najprv v duchu prichádzam spolu s Ježišom k tej osobe a prosím ju o odpustenie, že som o nej rozmýšľal negatívne, že som ju ohováral a vypichoval všetky jej malichernosti. To sa často deje v manželstve. Potom tej osobe odpustím všetko, čo mám proti nej. Môžem v duchu povedať, že jej odpúšťam všetky tie hrubé slová medzi nami, výčitky, tvrdohlavosť, netrpezlivosť, pýchu. Naše srdce musí byť čisté pre Boha a vtedy môže v nás pôsobiť. Keď sme odpustili, vtedy Boh nahradí škodu mne i druhej osobe.

Chceš, aby ťa Boh urobil lepším, nauč sa odpustiť sebe. Chceš, aby bol Boh tvojím večným priateľom, nauč sa prijímať všetko to, čo ti v živote ponúka, hoci sa ti zdá, že je to neprijateľné. Odpusť Bohu, že sa ťa nepýta, či chceš prijať len to dobré alebo aj to, čo je naoko bolestivé. Inými slovami odpustenie prináša človeku Božiu všemohúcnosť. Nebo prichádza na zem. Božie kráľovstvo prichádza na naše územie a uskutočňuje to, po čom volajú naše túžby. Odpúšťajúc uzdravujeme seba aj druhých, zlepšujeme seba i spoločnosť.

Modlitba:

Pane Ježišu, v najťažšom a najbolestivejšom okamihu, keď si visel na kríži, vyšli z tvojho srdca slová: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“. Ty si, Ježišu, čistý od zla, nenávisti a pomsty i napriek tomu, že si bol ponížený, vysmiaty a opľúvaný na kríži. Zlo i zlomyseľnosť sa nedotkli tvojho srdca. Prosíme ťa, daruj nám milosť, aby sme aj my mohli odpustiť tú štipku zla a nespravodlivosti, ktoré zakusujeme. Daruj nám milosť, aby sme aj my mohli prosiť druhých o odpustenie. Len tak môžeme oslobodiť seba i druhých od zla a nenávisti. Aj teba prosíme, Panna Mária, ktorá si pri kríži prežila všetko to utrpenie a bolesť, ktoré sa vyvŕšili na tebe i tvojom Synovi a aj napriek tomu si ostala dôstojná vo viere a láske. Vypros nám milosť uzdravenia od neodpustenia i nenávisti v našich rodinách, spoločnosti a medzi národmi. O to prosíme teba, Nepoškvrnená Matka, plná milosti a lásky pre každé tvoje dieťa. Amen.

Predchádzajúce

Bez lásky a svätosti svet nemá budúcnosť (Terézia Gažiová)

Ďalej

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 2. februára 2020, cez vizionárku Mirjanu Dragičevičovú-Soldovú