Hľa, Tvoje dary (Slavko Barbarić OFM)

Ježiš hovoril mnohé podobenstvá, ktorými vysvetľoval tajomstvá Božieho kráľovstva. Jedno z nich je o talentoch. Tu je to podobenstvo, ako ho prináša evanjelium:
Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ,Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.’ Jeho pán mu povedal: ,Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.’ Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ,Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.’ Jeho pán mu povedal: ,Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.’

Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ,Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.’ Jeho pán mu povedal: ,Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.’ (Mt 25, 14-30)

Čo je tu dôležité všimnúť si? Človek s piatimi talentmi získal ďalších päť. Iný s dvoma talentmi získal ďalšie dva talenty. Ten s jedným talentom neminul svoj talent, ani ho nestratil. Naopak, uschoval ho a potom ho vrátil svojmu pánovi, ako ho prijal. Pán nebol spokojný. Berie tomu sluhovi to málo, čo mu dal a dáva druhému, aby mal ešte viac. Tieto slová znejú veľmi čudne. Mohlo by sa povedať, že nespravodlivo. Stráca ten, čo nemá a získava ten, čo má.

Ale keď sa na toto podobenstvo pozrieme a rozoberieme ho vo svetle spovede, ľahko pochopíme, že sa nehovorí o nijakej pánovej nespravodlivosti, ktorú by Ježiš ospravedlňoval, ale o novom chápaní úlohy človeka. Len ten, kto pracuje, kto napreduje, kto rastie, kto sa nedá ničím zastrašiť – ani stratou – môže urobiť niečo dobré. Ten môže aj rásť a bude odmenený. Kto chce len chrániť semeno darov, ten už pácha veľký hriech. Kto nerastie, padá. „Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.“ (1 Kor 10, 12)

V tomto podobenstve môžeme pochopiť, prečo sa lenivosť počíta medzi hlavné hriechy. Tým sa nemyslí na to, že niekto spí o hodinu viac, alebo príde neskoro do školy, alebo neurobí niečo na termín, ktorý mu iní určili. Lenivosť je postoj človeka k spolupráci s Bohom. Ak spolupracujem pri rozvíjaní darov, som usilovný. Ak sa mi nechce dary rozvíjať, som lenivý. Ak som lenivý, nikdy nedospejem v človeka stvoreného na Boží obraz a podobu. To je naozaj najhlbší odpor proti Božej vôli. Boh je žiarlivý na semeno darov, ktoré zasial do našich sŕdc. A nie je mu jedno, ako sa správame. Veď ktorému otcovi je jedno, ako jeho deti vyrastajú a ako napredujú?! Ktorému záhradníkovi by bolo všetko jedno, ak by sa semeno jedného kvetu rozhodlo rásť len napoly, a nie do plnej veľkosti? Iste by bol smutný a nešťastný, že zbytočne pracoval a že jeho dôvera sa nenaplnila.

Človek je stvorený tak, aby mohol rásť. Boh povedal o všetkom stvorení, že je to dobré. Ale takisto povedal: „Nech rastú!“ To je Boží príkaz. To je vnútorná požiadavka každého stvorenia, a zvlášť človeka. Všetko nosí v sebe zákony rastu. Niet na svete ani jedného semena, ktoré by sa rastu vzoprelo, ak má vytvorené podmienky. Jedine človek vo svojej slobode môže vyhlásiť: „Nechcem rásť!“ Inými slovami povedané, môže sa rozhodnúť pre lenivosť. Ak niečím podporuje tú lenivosť, stavia sa proti prvopočiatočnej Božej vôli, ktorá všetkým stvoreniam určila zákony rastu.

„Drahé deti! Vy ste zodpovední za posolstvá. Tu je prameň milosti a vy ste, drahé deti, nádoby, ktoré prenášajú dary. Preto vás, drahé deti, pozývam, aby ste svoju prácu vykonávali zodpovedne. Každý sa bude zodpovedať podľa svojej miery. Drahé deti, pozývam vás, aby ste dary s láskou odovzdávali druhým a nie aby ste si ich nechávali pre seba. Ďakujem vám, že ste prijali moje
pozvanie!“ (8. mája 1986)

„Drahé deti! Dnes vám ďakujem za vašu prítomnosť na tomto mieste, kde vám dávam osobitné milosti. Pozývam každého z vás, aby ste oddnes začali žiť životom, aký chce od vás Boh, a aby ste začali konať dobré skutky lásky a milosrdenstva. Nechcem, drahé deti, aby ste uskutočňovali posolstvá a páchali hriech, ktorý nemám rada. Preto, drahé deti, si želám, aby každý z vás žil novým životom, a neničil všetko to, čo vo vás Boh vytvára a čo vám dáva. Dávam vám svoje osobitné požehnanie a zostávam s vami na vašej ceste obrátenia. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!“ (25. marca 1987)

Predchádzajúce

Tichý boj za nový život (Terézia Gažiová)

Ďalej

2 % z dane pre Svetlo Máriino