Veľkonočný pozdrav mons. Henryka Hosera, Apoštolského vizitátora

Veľkonočný pozdrav mons. Henryka Hosera, Apoštolského vizitátora

Drahí kňazi, rehoľní bratia a sestry, milí pútnici a farníci farnosti Medžugorie,

bratia a sestry,

spoločenský život sa zastavil takmer na celom svete. Žijeme bolestivé a neuveriteľné obdobie, v ktorom sme sa spolu so zmenou mnohých životných návykov museli vzdať bežného života, prestať sa stretávať a tráviť čas s inými, a vzdať sa aj slávenia Eucharistickej obety. Najbolestivejší je práve „eucharistický pôst“, obeta, ktorá sa od nás vyžaduje iba kvôli láske k druhým.

Viac menej,  je to aj dnešný obraz Medžugoria. Medžugorie je ponorené do pokoja a desivého ticha, mnohé pútnické chodníky a ubytovne sú takmer prázdne a kostol má zatvorené brány.

Je to však pre nás príležitosť, aby sme hlbšie prežili Veľký týždeň, tajomstvo Kristovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Je to pre nás príležitosť v novom svetle vidieť v našich problémoch a v utrpeniach druhých Kristovu tvár – tvár toho, ktorý bol nevinný, obvinený a odsúdený na smrť, bičovaný, mučený a zbavený každej ľudskej dôstojnosti.

Ako sa cítil náš Pán? Cítil obrovské fyzické utrpenie, ale ešte väčšie bolo utrpenie jeho duše. V Getsemanskej záhrade sa potil krvou, keď videl hriechy sveta a blížiacu sa smrť.

Najhlbšiu bolesť prežíval zo samoty, keď ho všetci opustili a utiekli. Prežil strašný pocit osamelosti. Cítil sa byť opustený ľuďmi a tiež Nebeským Otcom. Preto zvolal na kríži: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Vo všetkej tej hrôze si Ježiš uvedomoval svoje poslanie služobníka. Myslel iba na druhých: apoštolov, plačúce ženy, zločincov, ktorí boli spolu s ním ukrižovaní, myslel na celý svet – spomeňme si na posledných sedem Ježišových slov z kríža!

Svet dnes tiež prežíva svoje utrpenie. Mnoho je tých, ktorí zomreli, ktorí sú osamelí a žijú sami, mnohí nemajú finančné prostriedky na život, mnohí sú zdravotne postihnutí. Staňme sa preto i my služobníkmi! Pomáhajme si navzájom. Pomáhajme starým, chudobným, ktorí žijú bez akejkoľvek pomoci, rodinám s deťmi, predovšetkým pomôžme rodičom, ktorí sú osamelí, bez svojich životných partnerov. Takýmto spôsobom  môžeme odzbrojiť samotu a izoláciu nielen v našich rodinách, ale aj v našich susedoch a blížnych.

Po smrti a hrobovom tichu prichádza Vzkriesenie. Po tejto pandémii sa opäť vrátime do normálneho života, ale iným spôsobom: bude to čas ďakovania Bohu za život, za každý jeho závan, za návrat do otvorených kostolov a intenzívny sviatostný život.

Drahí bratia a sestry,

proti tomuto nešťastiu sa môžeme vzoprieť silnou zbraňou: horlivou a vytrvalou modlitbou. Zdá sa, že Medžugorský kostol je dočasne ponorený do vonkajšieho ticha, ale modlitba v ňom stále žije. V modlitbovom spoločenstve s medžugorskými kňazmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami, rôznymi komunitami a farníkmi môžete byť každý večer spojení prostredníctvom rôznych mediálnych prostriedkov, a tak vo svojich domovoch vytvoriť „malú cirkev“.

Udeľujem vám svoje požehnanie a každý deň sa modlím za vaše úmysly. Všetkých vás zverujem pod ochranu Zmŕtvychvstalého Krista a Márie, Kráľovnej pokoja.

+ Henryk Hoser sac

Apoštolský vizitátor

Read Previous

Veľkonočné prianie medžugorského farára pátra Marinka Šakotu

Read Next

Homília, páter Marinko Šakota, 11.04.2020