7. deň: Máriino zasvätenie v chráme

Týždeň v Otcovom lone

7. deň: Máriino zasvätenie v chráme

Zasvätenie našich záväzkov voči Bohu
(Rehoľné sľuby a prísľuby, ktorými sme sa Bohu zaviazali)

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého

VZÝVANIE DUCHA SVÄTÉHO
Príď, Duchu Svätý,
ktorý si si ma vyvolil
a oddelil od tohto sveta.
Postavil si ma
pred tvár svojej slávy,
tak teda zachovaj si ma
vždy bdelého a neochvejného
vo svojom príbytku, čo máš vo mne.
Nech v stálom pohľade na teba
ožívam, ja, mŕtvy;
buď mojím a ja. bedár,
naveky zbohatnem.
Keď sa tebou sýtim a napájam,
keď sa ustavične halím do teba,
čoraz väčšmi zakúšam slasti
nevýslovných dobier:
lebo ty si najväčším dobrom
a všetkou slávou i slasťou;
tebe patrí svätá sláva,
nerozdielnej a životodarnej Trojici,
ktorú uctievajú a vyznávajú,
klaňajú sa jej a slúžia
v Otcovi, Synovi a Duchu Svätom
všetci veriaci,
teraz i vždy, až na veky vekov.
(sv. Simeon, nový teológ)

Verím v Boha
Desiatok ruženca na úmysly Panny Márie

Posolstvo Panny Márie z Medžugoria, 16. mája 1987:
     „Drahé deti, pamätajte, že jediný spôsob, ako byť neustále so mnou a poznať Otcovu vôľu, je modliť sa. Preto vás aj dnes opäť volám. Nenechajte moje volanie bez odpovede. Pokračujte v modlitbe napriek všetkému a pochopíte vôľu Otca i jeho lásku.
     Milé deti, je to skutočne veľká vec, keď Boh povoláva ľudí. Pomyslite si len, aké by bolo smutné nechopiť sa týchto príležitostí, ktoré vám Boh dáva! Preto nečakajte na zajtra alebo na pozajtra. Teraz povedzte Ježišovi svoje áno. A nech toto áno ostane naveky. Ďakujem vám, že ste odpovedali na moje pozvanie.“

MEDITÁCIA
     Mária ako presväté dieťa, odlúčené od rodičovského domu už v útlom veku, sa vstupom do chrámu odovzdáva Bohu s nepochopiteľnou vrúcnosťou a horlivosťou, zabúda na svet a zomiera sebe. Svoj sľub stať sa obetou a služobníčkou obnovuje s ešte väčšou, čistejšou, dokonalejšou a obdivuhodnejšou láskou než v posvätnom chráme lona svätej Anny; jej láska rastie ustavične a neúnavne každým okamihom – je akoby bezbrehá. Máriu láska celkom stravuje; svoj život, konanie, slobodu, ducha i telo chce mať jedine v Bohu. Prináša sa ako dar tak živo, vrúcne a naliehavo, že jej duša je pripravená stále a v každom okamihu odovzdať sa Bohu a čoraz väčšmi mu patriť; takpovediac, s pocitom, že nikdy nie je dostatočne jeho a chce mu byť ešte bližšie, keby to bolo možné. Napokon sa ponúka ako živá a Bohu zasvätená obeta vo všetkom, čím je a čím sa jedného dňa stane; obnovuje zasvätenie celej Cirkvi, ktoré už urobila vo chvíli svojho počatia, a najmä duší, ktoré sa podľa jej príkladu zasvätia božskej službe v mnohých sv ätých spoločenstvách.
                                                                                                                                                                                         (Jean Jacques Olier, ,Jm vie intérieure de Márie“ – Máriin vnútorný život)

     Mária súhlasí s Božou voľbou stať sa pôsobením Ducha Svätého Matkou Božieho Syna. Možno povedať, že tento súhlas s materstvom je predovšetkým plodom jej bezvýhradného darovania sa Bohu v panenstve. Mária prijala vyvolenie stať sa Matkou Božieho Syna, vedená snúbeneckou láskou, ktorá plne „zasväcuje“ ľudskú osobu Bohu. Z tejto lásky Mária vždy túžila úplne sa „darovať Bohu“ a preto žiť v panenstve. Slová „Hľa, služobnica Pána“ vyjadrujú, že Mária už od začiatku prijala a chápala svoje materstvo ako bezvýhradný dar seba, celej svojej osoby, do služieb spásnych plánov Najvyššieho. Celú svoju materskú účasť na živote Ježiša Krista, svojho Syna, prežívala až do smrti spôsobom zodpovedajúcim jej povolaniu k panenstvu.
                                                                                                                                                                                                                                                            (Ján Pavol H., Redemptoris Mater, 39)

MODLITBA ZASVÄTENIA
Mária, vo svojom lone raz ponesieš Chrám; teraz prichádzaš do chrámu zasvätiť svoje panenstvo, aby si sa uchovala pre Boha a ako Dávidova dcéra poskytla Bohu príbytok širší než svet. Pomôž, aby som pochopil nesmiernu plodnosť lásky, ktorá sa úplne dáva. Daj, aby som vstúpil do Chrámu tela tvojho Syna – Cirkvi, zasvätil v nej svoj život a toto zasvätenie ustavične obnovoval a s láskou prehlboval.
Mária, zasväcujem sa tvojej anjelskej čistote, ktorej si zrkadlom. Mária, plná milosti i prirodzených darov, bezvýhradne sa obetuješ a nenechávaš si pre seba nič, ani jediný pohľad; zasväcujem sa tvojej chudobe. Ty si sa podriadila zákonu našich otcov, aby si dokonale plnila Otcovu vôľu; vkladám sa do tvojej poslušnosti.

Antifóna

Počúvaj, Panna Mária, hlas tvojho Pána,
bež v ústrety svojmu najmilšiemu, dcéra Jeruzalema:
vyvolil si ťa v tajomstve svojich zámerov,
aby si navždy prebývala v jeho dome.
(André Gouzes, liturgia)

Žalm 48

Veľký je Pán a hoden každej chvály
v meste nášho Boha.
Jeho svätý vrch, prekrásne návršie,
je celej zemi na radosť.
Vrch Sion, tajomný príbytok,
je mestom veľkého kráľa.
Boh sa preslávil v jeho palácoch
ako istá ochrana.

Lebo hľa, králi sa spolčili
a utvorili jeden šík.
No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom,
zmiatli sa a dali sa na útek,
hrôza ich tam schvátila,
bolesti ako rodičku
ako keď východný víchor
rozbíja lode taršišské.

Čo sme počuli,
to sme aj videli v meste Pána zástupov,
v meste nášho Boha:
Boh ho založil naveky.
Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo
uprostred tvojho chrámu.

Ako tvoje meno, Bože,
tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme;
tvoja pravica je plná spravodlivosti.
Nech sa raduje vrch Sion
a judejské dcéry nech jasajú
nad tvojimi výrokmi.

Obíďte Sion a obklopte ho,
spočítajte jeho veže.
Dobre si všimnite jeho hradby,
prejdite jeho paláce,
aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
že on je Boh, náš Boh,
naveky a na veky vekov:
on sám nás bude stále sprevádzať.

Zasvätenie sa Ježišovi skrze Máriu
     Mária, pred tebou dnes a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi Jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske Ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam Ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým čo mi patrí, podľa Tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen

Vzývanie Panny Márie: Mária, Kráľovná pokoja, oroduj za nás i za celý svet! (3-krát)

 

 

 

Read Previous

6. deň: Máriino detstvo

Read Next

Homília, páter Karlo Lovrič, Medžugorie, 09.05.2020