Milovaná láska (Slavko Barbarić OFM)

Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými,

a lásky by som nemal,

bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

A keby som mal dar proroctva

a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu

a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal,

a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu

a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny,

a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá,

nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,

nie je nehanebná, nie je sebecká,

nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,

neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.

Všetko znáša, všetko verí,

všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne.

Proroctvá prestanú,

jazyky zamĺknu a poznanie pominie.

Lebo poznávame len sčasti

a len sčasti prorokujeme.

Ale keď príde to, čo je dokonalé,

prestane, čo je len čiastočné.

Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa,

poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa.

Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.

Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle,

no potom z tváre do tváre.

Teraz poznávam iba čiastočne,

ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri;

no najväčšia z nich je láska.

(1 Kor 13, 1-13)

 

„Nebojím sa toho, čo som urobil, ale toho, čo som mohol urobiť.“ (Patrick Lennan, biskup)

Svet sa zaplietol do sietí zla, do sporov, nenávisti a kadečoho iného. A niet človeka ani systému, ktorý by bol schopný preťať gordický uzol neporiadku. Môže ho rozťať len nejaký božský meč nesený Božou rukou a naostrený Božou mocou. A to je práve BOŽIA LÁSKA. Bez akejkoľvek našej zásluhy zostupuje táto láska do naších sŕdc. Svätý Ján píše:

 

„My milujeme, pretože on prvý miloval nás.“ (1 Jn 4, 19)

Jeho láska je zálohou, predpokladom rastu našej lásky. V tom je veľká, nevýslovná, jedinečná možnosť pre človeka, aby sa vo viere stále zdokonaľoval a raz dosiahol úplnú dokonalosť. Z toho môžeme vyvodiť: Kresťanstvo nehľadá človeka, aby ho vtesnalo do svojej formy, ani do svojej svojvoľnej miery. Avšak človek potrebuje kresťanstvo, aby ho nadchlo pre lásku, ktorá je už zasiata v jeho srdci mocou Božej lásky. A keď človek vie, že to semeno lásky je už zasiate v záhrade jeho života a môže tam rásť, potom ho nikdy neunaví úsilie o to, aby jeho láska rástla. To úsilie je len spolupráca s Božou láskou, ktorá dáva aj semeno, aj rast lásky v človeku.

Read Previous

Nedovoľte, aby vám skúšky zatvrdili srdce (Terézia Gažiová)

Read Next

VZKRIESENÝ