Pracovať na srdci (páter Slavko Barbarić, OFM)

Keď počujeme pozvanie Panny Márie, aby sme pracovali na svojom srdci ako na poli, potom ľahko pochopíme, čo od nás žiada a ako máme pracovať. Kto niekedy pracoval na poli, zo skúsenosti vie, že darmo máš Božie semeno, ak nepripravíš pôdu ako treba. Márne sa budeš akokoľvek usilovať, ak celkom nevytrháš burinu aj s koreňmi, pretože bude rásť a zadusí aj najlepšie semeno. Kto je povrchný, kto len niekedy zájde do svojho vinohradu alebo na pole, ten nikdy nemôže pozberať hojnú úrodu. Kto však stále čistí a pripravuje pôdu a súčasne sa stará aj o rastliny, ten bude zberať úrodu a zabezpečí si živobytie.

Je nesmierne dôležité, aby kresťan pochopil toto pozvanie a želanie, aby zo všetkých síl pracoval na svojom srdci. Nijaká práca nie je ťažká, keď človek pochopí jej zmysel. Tak je to aj s kresťanom. Prekoná všetky vnútorné napätia a muky, aby vypestoval čo najlepší plod, a tým je láska.

Človek je od prírody neúnavný, ak sa nadchne pre svoje ideály. Preto je unavený a ľahostajný nie vtedy, keď pracuje a namáha sa, ale keď nechápe zmysel svojho úsilia. A nie je problém v tom, či má človek dostatok sily na niečo, ale v tom, či má čosi, čo tú silu rozhýbe.

Pochopiteľná je tiež skutočnosť, že človek v hĺbke svojej duše sa neustále usiluje o zrealizovanie lásky, dokonca aj vtedy, keď sa nám zdá, že koná proti láske a zotrváva v hneve a v zle vôbec. Pravda, človek nikdy nemôže upadnúť do takého stavu, alebo byť tak zničený, aby nerozlišoval lásku od nenávisti, prijatie od odmietnutia, teplo od chladu, radosť od smútku, úctu od pohŕdania. Inými slovami kresťanstvo môže začať s každým človekom v každom čase a v každej situácii, pretože človek je v hĺbke svojho bytia vždy otvorený a chce užívať plody lásky a pokoja. Preto každé ľudské srdce je vďačným priestorom pre kresťanskú aktivitu a prácu, čo v sebe obsahuje aj čistenie, aj orezávanie, aj siatie nového Božieho semena.

Treba pochopiť aj toto: Keby človek nemal skúsenosť s rezom ovocných stromov, čudoval by sa, prečo sa to robí, však tým sa rastlina raní. No všetci vieme, čo by znamenalo pre ovocný strom alebo vinič, keby sme ich nerezali. Zákony vývoja človeka a rozvoja kresťanských hodnôt sa podobajú rastu a dozrievaniu, ktoré pozorujeme v prírode. Očisťovaním sa človek v sebe prebudí novú silu, a prebudením nových síl v sebe a ich oslobodzovaním človek rastie a rozvíja sa. Ak sa človek nezbavuje buriny a nerastie, rozpadá sa a ničí. A nerozpadá sa len jedinec, ale aj rodina a celý národ.

Práca na duchovnom poli, práca na srdci je hlboko spätá so zmyslom života. Čím viac sa človek usiluje, tým je šťastnejší, miernejší, spokojnejší a tým ľahšie zo dňa na deň vkladá všetky svoje sily do svojho duchovného rastu. Tak človek napĺňa aj zmysel svojho života. Ak sa však človek opustí, nenachádza zmysel svojho života ani svojej práce, všetky skutky i každá práca sa mu zdajú nezmyselné. A čím viac je nezmyselnej práce, tým väčšmi je človek zranený. Čím hlbšie je človek zranený, tým viac sa vzďaľuje od seba a od iných. Preto možno povedať: alebo pracovať na srdci a žiť – alebo nepracovať a zomrieť!

„Drahé deti! Všetko má svoj čas. Dnes vás pozývam, aby ste začali pracovať na svojich srdciach. Teraz sa skončili všetky poľné práce: viete si nájsť čas na čistenie aj tých najzanedbanejších priestorov, ale srdce ponecháte bokom. Pracujte viac a s láskou si očistite každú časť svojho srdca. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (17. októbra 1985)

„Drahé deti! Dnes vám chcem povedať, aby ste začali pracovať na svojich srdciach tak, ako pracujete na poliach. Pracujte a meňte svoje srdcia, aby si vo vašich srdciach urobil príbytok nový Duch Boží. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“ (25. apríla 1985)

Predchádzajúce

Som s vami (Terézia Gažiová)

Ďalej

Počujem vaše volania (páter Ljubo Kurtovič, OFM)