Ako chce všetko žiť!

Do Medžugoria som sa rozhodla prísť práve v ten mesiac, ktorý je zasvätený Panne Márii. Už som tu bola mnohokrát, ale iba teraz som si uvedomila, že som ako študent, ktorý zložil skúšky, ukončil skúškové obdobie a prišiel domov, k mame. A mama netrpezlivo čaká svoje dieťa – pripravila večeru, ustlala posteľ pre svojho unaveného cestovateľa a teraz si spolu sadneme a budeme sa rozprávať, rozprávať a rozprávať o živote, o tom, čo som za ten rok prežila. A spýtam sa: „ A ty ako, mama? Si so mnou spokojná? Máš zo mňa radosť alebo si znepokojená?“ Chce o mne vedieť všetko – všetky moje radosti i smútky, sklamania a nádeje. Ona počúva a rozumie, povzbudzuje a poučuje. Má svoju školu – školu lásky, v ktorej hovorí len o jednom, no najhlavnejšom – o svojom Synovi Ježišovi, Bohu, ktorý nás stvoril a nechce nás stratiť.

V mnohých posolstvách nás Panna Mária pozýva ísť do prírody, aby sme videli a učili sa. Tak robím aj ja. Sedím vedľa modrého kríža a zrazu vidím, ako chce všetko žiť! Ako sa všetko otvára a túži po slnku, všetko dýcha a raduje sa. A spod kameňa sa prebíja biely kvietok a doslova hovorí: „Dovoľte aj mne! Ja som tu tiež! Aj ja chcem kvitnúť!“ A trošku ďalej strom granátového jablka obsypaný červenými kvetmi, ktorý na jeseň prinesie svoje plody. Všetko sa raduje a ďakuje, že im je dovolené byť tu a robiť nám radosť. Aj mňa naplnil život – radosť a vďačnosť, že aj ja tu môžem byť. Tu som sa naučila nachádzať radosť  v najmenšom. Pochopila som, že ku šťastiu stačí úplne málo.

V máji kvitne celé Medžugorie: ruže, ľalie, mak, jazmín… Také rôzne a také krásne. Presne ako my ľudia. Niekto je ako ruža, niekto ako mak a iný ako kaktus… Panna Mária v posolstve povedala: „Všetci ste vzácni,“ či už ako ruže, maky, kaktusy…

Po návrate do môjho mesta sa opäť začne zhon, ale budem spomínať na tieto dni, prežité na kopcoch, budem spomínať na sv. omše a nádherné adorácie. Viem, že môj pozemský život je len jedným fragmentom večnosti a viem, že chcem obrátiť svoje myšlienky a srdce k Bohu, aby som nebola prachom – suchým a neplodným, ale dažďom, ktorý posledné mesiace osviežoval toto miesto. Aby moja láska a modlitba priniesli plody a pomohla urobiť tento svet, hoci len o niečo láskavejším.

           

Inga, Lotyšsko

Predchádzajúce

Buďte modlitbou a láskou (fra Ljubo Kurtović)

Ďalej

Rodinám, aby boli silné v Bohu…