Dotyk Medžugoria

Posolstvo z Medžugoria prišlo do Kaliningradu na Deň žien 8. marca 2006. Panna Mária okrášlila tento deň. Z Medžugoria cez Bielorusko k nám prišli o. Oleg, ktorý kedysi slúžil vo farnosti v Kaliningrade, s misionármi Gottfriedom Prennerom a Lujzou. Slávnostne a veľmi starostlivo mi odovzdali sochu Panny Márie spolu s knihou posolstiev Panny Márie z Medžugoria a povedali, že treba zorganizovať modlitbovú skupinu. Tak si to želá Panna Mária…

Nerozumela som tým slovám. Nevedela som o zjaveniach v Medžugorí. Ale nemohla som neprijať túto úlohu a začala som hľadať na internete, aké modlitby sa treba modliť. Našla som modlitbu ruženca pokoja (7x Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu) a vo farnosti sme sa ho začali spoločne modliť po každej nedeľnej sv. omši. S akým otvoreným srdcom prijali Pannu Máriu z Medžugoria zvlášť starší farníci. Začiatkom júla sme sa na modlitbovom stretnutí v Petrohrade dozvedeli viac o Medžugorí a po príchode domov sme sa každý štvrtok začali spoločne modliť ruženec. Neskôr sa v Kaliningradskej oblasti vytvorili ešte tri modlitbové skupiny. V roku 2008 – vznikla Margarétka, modlitbová skupina, ktorá sa modlí za jedného kňaza.        

Je ťažké opísať, s akými prekážkami sme sa stretli, pri organizovaní púte do Medžugoria. V roku 2009 cez časopis Hlas Medžugoria (teraz Svetlo Máriino) sme sa pripojili k skupine pútnikov z Litvy. Potrebovali sme oficiálne pozvanie do Bosny a Hercegoviny a napríklad pri jeho vybavovaní sa nám pokazili dva počítače.           

O duchovných plodoch tejto púte sa nedá povedať len dvoma slovami. Spolu nás bolo 7 ľudí, laici a jedna rehoľná sestra sr. Jonja, ktorá mala 80 rokov. Už od tretieho roku zjavení sa postila a modlila v duchu posolstiev z Medžugoria. Po 25 rokoch sa jej splnila túžba prísť do Medžugoria. Každý z nás prežil niečo veľmi hlboké a vnútorné. Zakúsili sme blízkosť Panny Márie.          

Mne Panna Mária vyprosila u Pána veľkú milosť. Cez noc som ostala v kostole v Medžugorí a modlila som sa za jedného alkoholika. Po chvíli som zaspala. Prisnila sa mi moja mama, ktorá odišla do večnosti v roku 2003. Vo sne som sa jej sťažovala, že moja modlitba nepomáha. Potrebuje ju ten človek vôbec? Mama mi vo sne povedala: „Modli sa, dcérka!“ Po týchto slovách som sa prebudila a začala som sa modliť ruženec. Aj v komunite Cenacolo som napísala túto moju prosbu. Keď sme sa na Podbrde modlili ruženec spolu s litovskou skupinou, dostala som prekladateľku, ktorá sa volala Vanda a tak sa volala aj moja mama. To bol pre mňa znak, že moja mama je so mnou na tejto púti. S Božou pomocou sa aj tento človek dostal zo svojej závislosti.           

Keď sme sa vrátili z púte, chceli sme sa aj naďalej stretať a ostať v tejto duchovnej atmosfére Medžugoria. Preto sme prakticky chodili na všetky medžugorské modlitbové stretnutia, ktoré sa organizovali v Pobaltských krajinách: Vilnius, Riga, Aglona,…           

V roku 2015 sme zorganizovali prvýkrát púť do Medžugoria z Kaliningradskej oblasti. Najväčším zázrakom púte bolo to, že niektorí pútnici sa predtým vôbec nemodlili ruženec a po Medžugorí sa modlitba ruženca stala ich najobľúbenejšou modlitbou. Panna Mária nás v Medžugorí učí vytrvalosti v modlitbe. Veď modlitba ruženca spája rodinu zvnútra, a potom rodiny medzi sebou. Som šťastná, že už od začiatku sa v našej modlitbovej skupine modlíme s posolstvami Panny Márie a že sa modlím spolu s mužom. Spoločná modlitba je pre manželov ako liečivý balzam. Aj naša modlitbová skupina vznikla z manželských párov. Keď sa modlíme ruženec v kostole, modlia sa s nami aj deti. Keď mal môj vnuk 4 roky, videl ma ako sa modlím Pompejskú novénu, ticho sedel pri mne a takto sa naučil modlitbu ruženca. Teraz má 6 rokov a túži svojich kamarátov zoznámiť s Ježišom, rozprávať im o ňom. A doma častokrát vedie modlitbu ruženca práve on.           

Pozvania Panny Márie sú pre mňa materinskými radami a prejavom starostlivosti. Ako pozemské mamy neustále opakujú svojím deťom, aby dávali pozor a urobia čokoľvek pre svoje deti, tak aj nebeská Mama urobí všetko, aby Božie deti priviedla k spáse, pripomínajúc im modlitbu, pokánie, pôst… A jej dlhoročné príchody na zem len potvrdzujú jej lásku k nám.           

Nepatríme k tým najlepším deťom Panny Márie – padáme, vstávame… V poslednom čase sme sa stretávali menej, modlili sme sa jedny za druhých doma. Podľa možností sa zapájame do nepretržitej modlitby ruženca za pokoj v celom svete. Moja teta Viktória, má už 84 rokov, ale vždy sa raduje, keď sa môže zapojiť do tejto modlitby. Vedomie, že my, kresťania, sme jedno, nám umožňuje navzájom si duchovne pomáhať.         

Teraz sa nám veľmi cnie po spoločnej modlitbe. V týchto ťažkých časoch sa mnohí opäť spojili v modlitbe. Vznikla nová iniciatíva – online modlitbové stretnutie, kde sa stretáme asi 20 z rôznych štátov. 13. mája (výročie zjavení vo Fatime) oslávila naša online skupina dva mesiace.           

Ďakujeme Pánovi za duchovnú skúsenosť Medžugoria, za Máriinu pomoc a jej modlitby za nás, hriešnikov.

Elena, Kaliningrad, Rusko

 

Predchádzajúce

Správy z Medžugoria, 04.06.2020

Ďalej

Svetlo Máriino. Jún 2020