„Drahé deti, otvorte svoje srdcia, ostatné urobím ja sama“.

Ste najmladší z vizionárov. V roku 1981 ste mali len 10 rokov. Ako ste to všetko prežívali?

Bol som ako každé iné dieťa. Tak som aj žil, len s niečím viac, čo som dostal v živote a to bol Boh v mojom srdci. To je to, čo by sme potrebovali mať všetci. Ak máme Boha, máme všetko. Máme vieru. Vieme, ktorú cestu si vybrať, vieme, čo je dobré a čo zlé. Keď som prvýkrát videl Pannu Máriu, hneď som v srdci pocítil, že sa pre mňa začína nový život. Na začiatku to nebolo ľahké. Keď nás Panna Mária pozvala, aby sme žili jej posolstvá, ja som ani nevedel, čo niektoré znamenajú. Modliť sa tri ružence a nikdy predtým som sa toľko nemodlil; modliť sa za pokoj a ja som si vždy myslel, že máme pokoj, v skutočnosti som nevedel, čo je nepokoj. Postite sa, obráťte sa… ani som len netušil, čo znamená obrátiť sa. Ale skutočne je dôležité, čo Panna Mária hovorí: „Drahé deti, otvorte svoje srdcia, ostatné urobím ja sama.“ Naozaj je to tak! Musíme sa odovzdať Panne Márii a ona nás bude viesť našim životom. Ona nám ukáže ako žiť jej posolstvá. Pomôže nám vo všetkom, len musíme byť pripravení. Musíme Panne Márii povedať svoje „áno“.

Ako sa v tých chvíľach zachovala vaša mama, nakoľko ste jedináčik?

Na začiatku, keď som povedal, že som videl Pannu Máriu, musím priznať, že jej reakcie neboli veľmi dobré, pretože to pre ňu bolo vyslovovanie Božieho mena nadarmo… Keď mama videla moje premeny, lebo vedela, aký som dovtedy bol, začala veriť. A mama ako  každá mama, je vždy ustarostená. Viete, že na začiatku boli aj ťažkosti s políciou. Rodičia sa vždy starali, aby sa nám nestalo nič zlé. Bohu vďaka, vždy nás podporovali a chránili, ako aj naši farníci. Naozaj, každému musím povedať jedno veľké ďakujem.

Panna Mária Vám a Vicke ukázala raj. Ako to vyzeralo? Aký je to pocit vidieť raj?

Predovšetkým chcem všetkým povedať, že raj sa naozaj nedá opísať. Áno, mne a Vicke Panna Mária ukázala raj. Videli sme ten nekonečný priestor. Videli sme jedno zvláštne svetlo, ktoré som tu na zemi nikdy nevidel ani nezažil. Videli sme veľa ľudí, ktorí sa v raji modlili. Aký vo mne zostal pocit a čo si ja myslím o raji, je pokoj a radosť, ktorú tam cítiť. Vtedy som mal jedenásť rokov a predstavte si moje prekvapenie, keď nám Panna Mária povedala, že nás zoberie do raja. Pomyslel som si, že je to koniec, že zomriem. Keď ako chlapec rozmýšľaš o smrti, myslíš si, že je to hrozná vec; keď si dieťa, nerozmýšľaš o smrti ako dospelý človek ako som ja teraz. Takže ja som si myslel, že zomriem a povedal som Panne Márii: „Panna Mária vezmi si Vicku, mama má iba mňa.“ Potom som sa dlho modlil, aby som mohol pochopiť raj. A môžem vám povedať, že raj nie je to, čo vidíme očami. Raj je to, čo máme vo svojom srdci. V jednom som si istý – ak my tu na zemi naozaj žijeme s Bohom a ak je on na prvom mieste, potom máme raj vo svojom srdci. Ľudia sa vždy pýtajú a možno je to prvá otázka, ktorú mi pútnici dávajú: „Aký je raj?“ Myslím si, že by sa vždy, v každom okamihu svojho života mali opýtať: „Sme pripravení ísť do raja? Som teraz, ak ma Boh pozve, pripravený ísť do raja?“Myslím si, že toto sú najdôležitejšie otázky.

Vizionár Jakov Čolo

Predchádzajúce

Najvyšší mi dáva milosť, že môžem byť ešte s vami a v modlitbe vás viesť k ceste pokoja… (fra Ljubo Kurtović)

Ďalej

Rodinám, aby boli silné v Bohu…