Fatimský Pápež

„Nebojte sa!… Prichádzam z neba!… Denne sa modlite ruženec za dosiahnutie mieru vo svete…“ 13. mája 1917, keď sa vo Fatime trom malým pastierikom prvýkrát zjavila Panna Mária, aby ich pozvala prinášať obety za spásu sveta, v Ríme, v Sixtínskej kaplnke pápež Benedikt XV. vysvätil za biskupa Eugenia Pacelliho, ktorý sa neskôr stal pápežom Piom XII. Život Pia XII. bol vždy pevne spojený s Máriou. V detstve patril do Kongregácie Nanebovzatia Panny Márie, primičnú svätú omšu slávil pred obrazom Panny Márie „Salus Populi Romani“ v bazilike Santa Maria Maggiore. Počas svojho pontifikátu uznal Fatimské zjavenia za pravdivé, často sa rozprával so sr. Luciou a ako prvý prijal tretiu časť Fatimského posolstva. Často ho nazývali „Máriiným pápežom“ alebo „Fatimským pápežom“.

Aby odpovedal na prosbu Panny Márie z Fatimy, pápež Pius XII., 31. októbra 1942 zasvätil celé ľudstvo jej Nepoškvrnenému Srdcu. V tento deň sa pápež prostredníctvom rádia spojil s celým kresťanským svetom, aby si „duchovnou láskou so svojimi synmi uctil Pannu Máriu na znak vďačnosti za jej dobrodenia“ a prečítal „zasväcujúcu modlitbu“, aby Panna Mária ochraňovala predovšetkým Portugalsko i celý svet. Potom Svätý Otec pokračoval s povzbudivými slovami, aby splnil Máriinu túžbu: „že v tejto tragickej dobe, ktorú prežíva ľudstvo máme veriť, odovzdať, zasvätiť  Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie nielen Cirkev, ktorá trpí a krváca, ale taktiež celý svet“, zvlášť  neveriacich. Urobiť to v nádeji, že „láska a príhovor Nepoškvrneného Srdca priblížia víťazstvo Božieho kráľovstva. Celý svet tak nájde pokoj a jednotu s Bohom, vzdá vďaku Panne Márii a spolu s ňou zaspieva jej Magnificat slávy, lásky a vďačnosti Ježišovmu srdcu, pretože len v ňom možno nájsť Pravdu, Život a Pokoj“.

V roku 1950 pápež Pius XII.    opierajúc sa o Sväté písmo a tradíciu Cirkvi prijal dogmu o nanebovzatí Panny Márie. Neskôr, počas prechádzky vo Vatikánskych záhradách dostal pápež Pius XII. milosť vidieť zázrak „tancujúceho slnka“ tak ako vo Fatime. Povedal o tom kardinál F. Tedeschini na jednej zo svojich kázní. Pápež prijal toto zjavenie ako potvrdenie prijatia dogmy. Veď podobný zázrak sa stal aj vo Fatime 13. októbra 1917, aby sa upevnila viera ľudí.

fpapa2Pomodlime sa spoločne s pápežom Piom XII.:

„Kráľovná najsvätejšieho ruženca,,pomocnica kresťanov, útočište ľudstva, víťazná v bitkách Božích! Pokorne padáme pred tvojím trónom, pevne dúfajúc, že si vyprosíme milosrdenstvo a obsiahneme milosť a potrebnú pomoc v prítomných pohromách, nie pre svoje zásluhy, na ktoré sa nespoliehame, lež jedine pre nekonečnú dobrotu Tvojho materinského Srdca! Tebe a Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu zverujeme, odovzdávame a zasväcujeme nielen celú sv. Cirkev, tajuplné telo Tvojho Ježiša, ktoré trpí a krváca, sužované v toľkých údoch a tak rozličným spôsobom, ale i celý svet. […]

Matka milosrdenstva, vypros nám od Boha pokoj! Vypros nám predovšetkým tú milosť, ktorá môže naraz obrátiť ľudské srdcia, ktorá pripravuje, zjednáva a zaisťuje pokoj! Kráľovná pokoja, pros za nás a daj svetu, nachádzajúcemu sa vo vojne pokoj, po ktorom vzdychajú národy, pokoj v pravde, spravodlivosti a láske Kristovej. […]

Konečne, ako bola Srdcu Tvojho Ježiša zasvätená Cirkev a celé ľudské pokolenie, aby po zložení všetkej nádeje v Neho, On bol ich znakom a zárukou víťazstva a spásy, odteraz nech sú rovnako naveky zasvätené aj Tebe a Tvojmu nepoškvrnenému Srdcu, ó Matka naša a Kráľovná sveta! Kiež Tvoja láska a ochrana urýchli triumf kráľovstva Božieho, aby všetky národy, zmierené medzi sebou a s Bohom, vyhlasovali Ťa za blahoslavenú a s Tebou zaspievali od jednej končiny zeme ku druhej večné Magnificat slávy, lásky a vďačnosti Srdcu Ježišovmu, v ktorom jedine môžu nájsť Pravdu, Život a Pokoj. Amen.“

(skrátená verzia modlitby pápeža Pia XII. 31.10.1942) 

Zdroje:

¨ I. Felici, Fatima;

¨ Fatima. História Fatimy, najväčší zázrak našich čias;

¨ Časopis „FATIMA-BOTE“ (8. Jahrgang Nr. 1 / März – Mai 2007; 9. Jahrgang Nr. 4 / Dezember 2008 – Februar 2009).

Predchádzajúce

Tri mesiace „V Máriinej škole“

Ďalej

Rozhovor učiteľa a žiaka o pôste (Slavko Barbarić OFM)