„Moje Nepoškvrnené srdce krváca…“ (M.M.)

Panna Mária nášmu srdcu hovorí to, čo už hovorila vo svojom posolstve z 24. mája 1984: „Prosím vás, nedovoľte, aby moje srdce plakalo krvavými slzami kvôli dušiam, ktoré hynú v hriechu.“ Môžeme si pomyslieť, že sa ani po toľkých rokoch jej zjavení a posolstiev nič nezmenilo. Matka nemôže mlčať, aj keby len jedno jej dieťa bolo v hriechu, ktorý vedie k smrti. Je veľa posolstiev, v ktorých hovorí o nebezpečenstve hriechu a ukazuje cesty a možnosti východiska a oslobodenia sa od hriechu. V posolstve zo 4. decembra 1986 hovorí: „Drahé deti! Aj dnes vás pozývam, aby ste svoje srdcia pripravili na tieto dni, keď vás Pán chce zvlášť očistiť od všetkých hriechov minulosti. Drahé deti, vy to nemôžete sami, preto som tu ja, aby som vám pomohla. Modlite sa, drahé deti! Iba tak budete môcť spoznať všetko zlo, ktoré je vo vás, a odovzdať ho Pánovi, aby Pán celkom očistil vaše srdcia.“

…Chceme sa vrátiť  k modlitbe, ku ktorej  nás neúnavne pozývaš…

Dôležité je vždy znovu si spomenúť na jej materinské slová, aby boli pre nás motiváciou a povzbudením: „Prajem si, aby každý z vás bol šťastný, ale s hriechom nemôže byť nikto … „Proste Ježiša, aby uzdravil vaše rany, ktoré ste, drahé deti, získali počas vášho života kvôli vášmu hriechu alebo hriechu vašich rodičov…“ „Verím, že môžete zanechať cestu hriechu a rozhodnúť sa pre svätosť…“ „Cez stretnutie s Bohom v spovedi zanechajte hriech a rozhodnite sa pre svätosť. Urobte to z lásky k Ježišovi, ktorý vás svojou krvou všetkých vykúpil, aby ste boli šťastní a v pokoji.“ 

Podmienkou, aby sa človek vrátil k Bohu je spoznanie a priznanie si, že je hriešnik. Pre človeka je najťažšie vidieť svoje hriechy. Ľahko rozoznáme a vidíme hriechy v druhých. Náš vlastný hriech je pred nami skrytý. Hriech je duchovná sila. Nad hriechom človek nemôže zvíťaziť vlastnou silou. Nad hriechom zvíťazil len Boh.

Hriech v nás, ktorý robíme, chce zostať nepovšimnutý. Bojí sa svetla. Človek svojimi schopnosťami a silami nemôže pochopiť a zniesť pocit hriešnosti. Pochopenie a prijatie vlastnej hriešnosti je dar Milosti. Preto nás Panna Mária často pozýva k modlitbe. Keď sme po modlitbe osvietení Božou milosťou, vtedy vidíme časti nášho bytia, ktoré nie sú v Bohu a pre Boha, ktoré nie sú v službe lásky.

…Mária je pod krížom vovedená do oceánu bolesti, ktorá je pre našu spásu…

Hriech je v najširšom slova zmysle všetko, čo je vo svete zlé a negatívne. Všetko utrpenie, viny, urážky, zločiny, bolesti, zomierania, vojny, nevedomosť, choroby, nespravodlivosti, nenávisť – na vine je hriech. Vina nasleduje strach. Strach z Boha, strach z ľudí. Hriech je urážkou Boha. Hriech je nedôvera a nepriateľstvo s Bohom. V hriechu sme ochudobnení a oddelení od prameňa života.

Preto Panna Mária hovorí: „Moje srdce krváca, keď vás vidím v hriechu…“

Jej materinské srdce zvlášť krvácalo pri kríži jej Syna, na Kalvárii. Mária nie je abstraktná bytosť, osamelá a izolovaná od ľudskej spoločnosti. Je normálna osoba vystavená úderom a vplyvom každého druhu. Vo svojej duši a v celom bytí prežila drámu umierania svojho Syna, aby na seba vzal hriechy celého sveta a zbavil prekliatia zotročené ľudstvo. V tej tragickej chvíli na Kalvárii je Mária s Ježišom. Ako Adam a Eva spoločne zničili Božie dielo stvorenia, tak Ježiš s Máriou všetko spoločne vracajú na svoje miesto. Mária pod krížom celým srdcom obnovila svoje Fiat – Nech sa mi stane. Mária je pod  krížom vovedená do oceánu bolesti, ktorá je pre našu spásu.

Len Boh nás skrze modlitbu môže oslobodiť a darovať nám pokoj, radosť, slobodu a dobro už tu na zemi…

Materinská bolesť je najväčšia práve preto, lebo vidí ako nás hriech oddeľuje od prameňa života a ako sa sami svojimi rozhodnutiami vzďaľujeme od Boha. Len Boh nás skrze modlitbu môže oslobodiť a darovať nám pokoj, radosť, slobodu a dobro už tu na zemi.

Modlitba:

Panna Mária, ty, ktorá si ustarostená o naše životy a naše duše, ty, ktorá sa za nás prihováraš vypros nám milosť pravého obrátenia, premeny srdca a života. Ty sama si vo svojom srdci zakúsila „meč bolesti“, ktorý prebodol tvoju dušu, nedovoľ, aby sme aj my svojimi hriechmi spôsobovali bolesť tvojmu srdcu, ktoré nás miluje a ktoré kvôli nám krváca. Chceme sa vrátiť k modlitbe, ku ktorej nás neúnavne pozývaš, aby sme boli čo najbližšie k Bohu, prameňu pokoja, odpustenia a radosti. Ďakujeme ti, Panna Mária, za tvoju trpezlivú lásku. Ďakujeme ti, že sa nás nevzdávaš a neprestávaš klopať na dvere nášho svedomia a srdca. Vypros nám milosť, aby sme srdcom počuli tvoje pozvanie naplnené láskou k nám. Amen.

Predchádzajúce

Buďte nádejou a radosťou pre tých, ktorí sú ďaleko (Terézia Gažiová)

Ďalej

Svedectvo Terky Gažiovej, 6.modlitbové stretnutie, 23.04.2016.,Turzovka