„Neboj sa, ja som tu“

Do Medžugoria som prvýkrát prišiel v roku 1990, keď som mal iba 10 rokov. V hĺbke srdca som pocítil prítomnosť Panny Márie. Hoci som nevedel po chorvátsky, nebolo pre mňa ťažké sledovať všetko to, čo sa tu odohrávalo. Pastorálna a modlitbová práca františkánov a zvlášť večerný modlitbový program boli pre mňa skutočnou školou.

Po prvej púti v Medžugorí som sa rozhodol pokračovať v modlitbe tak ako som sa modlil v Medžugorí. Začal som sa modliť ruženec každý deň, pravidelne chodiť na sv. omšu a začal som sa modliť za uzdravenie tak ako sa modlí v Medžugorí – najmä piatok pri klaňaní sa krížu. Ako čas išiel, túžba vrátiť sa stále viac rástla a tak som začal prichádzať každý rok, dokonca aj počas vojny. Samozrejme, že som mal aj strach, ale jednoducho nemohol som byť ďaleko od Medžugoria. Raz večer páter Slavko povedal, že nemôžeme vystúpiť na kopec, pretože hrozilo nebezpečenstvo bombardovania, ale v ten istý večer to bol práve on, ktorý prvý vyšiel na kopec. Samozrejme, že ho mnohí nasledovali. Ako sme šli hore, pomyslel som si, že by som mohol aj zomrieť, ale v tej istej chvíli som v srdci začul hlas: „Neboj sa, ja som tu“. Vedel som, že to bol hlas Panny Márie. Prirodzene, že strach sa vytratil. Nielen v tú chvíľu, v ten večer, ale navždy. Také boli moje začiatky v Medžugorí.

Každým novým príchodom sa prehlbovala moja skúsenosť s Bohom aj moja modlitba. Počas poklony pred Sviatosťou Oltárnou som sa naučil, že modlitba je rozhovor so živým Ježišom.

…to je všetko, čo nám chce Panna Mária v skutočnosti povedať:

Ježiš je živý…

Zosnulí páter Slavko Barbarić je pre mňa životným príkladom. Keď som pocítil pozvanie ku kňazstvu zľakol som sa, a preto prichádzam každý rok. Každý raz zverujem Panne Márii nasledujúci rok. Hovorím jej: „Matka, pomôž mi!“ Ona mi skutočne vždy pomohla. Predtým, ako som začal študovať teológiu, musel som dokončiť nadstavbu a mal som veľké ťažkosti. Prišiel som do Medžugoria a povedal som: „Panna Mária, ak naozaj chceš, aby som bol kňazom, pomôž mi, aby som sa pripravil do seminára.“ O rok neskôr som sa vrátil do Medžugoria s výbornými výsledkami stredoškolských skúšok, ktoré som musel zložiť, aby som sa mohol zapísať na teológiu. Panna Mária mi dala silu učiť sa a zvládať všetky ťažkosti a za to jej budem navždy vďačný.

Keď sa v roku 1997 spustila internetová stránka, veľmi som sa potešil. Preto som Pannu Máriu poprosil, aby ma naučila chorvátsky jazyk a pomaly sa mi to aj podarilo. Veľmi mi pomohlo aj to, že som vždy sledoval a sledujem program na rádiostanici „Mir Medžugorie“.

Neskôr som chcel pomôcť, aby sa v Taliansku počulo o kráse Panny Márie, ale aj o tomto kostole, svätyni a národe. Začal som prekladať kázne z chorvátčiny do taliančiny, pretože som si myslel, že je dôležité, aby ľudia, ale aj kňazi rozumeli. To, čo sa učí tu v Medžugorí nie je ani čudné, ani nové. Tu sa iba dokazuje to, že Ježiš je živý. Práve preto sa na tomto mieste mladí z celého sveta rozhodujú nasledovať Ježiša a jemu zveriť svoj život. V Medžugorí môžeme povedať: „Ježiš je živý.“ A to je všetko, čo nám chce Panna Mária v skutočnosti povedať: Ježiš je živý.

V roku 2001 som surfoval po internete a našiel som taliansku stránku: Informácie z Medžugoria. Hneď som sa zapísal do „mailing zoznamu“ a videl som, ako mnohí v skutočnosti ani nevedia, čo sa v Medžugorí každý deň deje. Len čo v Taliansku zistili, že som sa naučil po chorvátsky, povedali mi, aby som začal prekladať. Pocítil som to ako zodpovednosť, ako slúženie Panne Márii a Medžugoriu, ktoré mi toľko dalo. Začal som prekladať všetko, čo som mohol nájsť v chorvátčine. Časom sa na zoznam začalo prihlasovať stále viac ľudí a skupina sa rozrástla. Táto služba ma naozaj napĺňa radosťou. Keď čokoľvek prekladám o Medžugorí, cítim sa akoby som bol tam, na mieste činu.

…Keď ste v ťažkostiach, len vezmite za ruku svoju Matku, našu Pannu Máriu, a uvidíte a zažijete, že je naozaj taká, ako nám hovorí vo svojich posolstvách: že je naozaj naša Matka, že je s nami, že nás miluje a prihovára sa za nás…

Pred týmto zoznamom sa vytvorila i skupina „Zaľúbení do Márie“ s myšlienkou založiť modlitbovú skupinu cez internet. Pravidelne každý mesiac si vymieňame myšlienky o posolstve Panny Márie. Každý večer o 21.00 hod. sa spájame v modlitbe. Cez internet sa zdieľame s modlitbovými úmyslami a cez oficiálne web stránky svätyne pravidelne posielame svoje úmysly do Medžugoria. Niekedy sa aj stretávame. Počas Festivalu mladých v Medžugorí sme sa niekoľkí z nás stretli a mali sme možnosť spolu sa modliť a spoznávať sa.

Aj keď som od narodenia na invalidnom vozíku, povedal by som: „Bohu je všetko možné“. V Medžugorí nám Panna Mária stále hovorí, že Boh je všemohúci, že je Otcom, ktorý nás miluje. Naozaj táto skúsenosť bezhraničnej, nepodmienečnej Božej lásky mi v živote pomohla zápasiť s telesným hendikepom. Tú hlbokú skúsenosť Božej lásky a vernosti som zažil v Medžugorí na príhovor Panny Márie. Bez Medžugoria by som určite nebol človekom, akým som dnes. Chcem povedať všetkým mladým, ktorí sú hendikepovaní, že Boh je všemohúci. Nebojte sa Boha a nehnevajte sa na neho! On vás čaká, podáva vám ruku, chce vás vziať za ruku a z vás urobiť príklad a znak pre celý svet. Keď ste v ťažkostiach, len vezmite za ruku svoju Matku, našu Pannu Máriu, a uvidíte a zažijete, že je naozaj taká, ako nám hovorí vo svojich posolstvách: že je naozaj naša Matka, že je s nami, že nás miluje a prihovára sa za nás.

Boh je veľký, Panna Mária je veľká, ona je naša Matka, Kráľovná pokoja, chce nám všetkým pomôcť. Chce, aby sme zakúsili a pocítili jeho prítomnosť v našich životoch.

Manuel, Taliansko,

prevzaté z  http://www.medjugorje-info.com/hr/

Predchádzajúce

Pozvanie k novému životu (fra Ljubo Kurtović)

Ďalej

Rodinám, aby boli silné v Bohu…