O príprave na spoveď (páter Slavko Barbarić, OFM)

A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. 

(Gal 5, 19-21)

Kto sa chce vyspovedať, musí sa na spoveď pripraviť, a to sa inými slovami povie: SPYTOVAŤ SI SVEDOMIE. Spytovať svedomie sa môže rôznymi spôsobmi, ale cieľ je vždy rovnaký: pred Bohom a vo svetle Božej pravdy, podľa slov Ježiša Krista vidieť svoj život, svoje skutky a rozmýšľať o nich.

Užitočné je však zdôrazniť dve možnosti. Človek si môže spytovať svoje svedomie tak, že si spomína na to, čo urobil, a potom to povie. Avšak môže takisto skúmať svoj stav pred Bohom a sledovať, odkiaľ prichádza zlo. Možno to ľahšie pochopíme, ak si spomenieme na jednu námietku proti medicíne. Často sa hovorí, že školská medicína pozerá len na príznaky choroby a podáva lieky. No jestvujú aj iné smery, ako je napríklad homeopatický, ktoré nepozerajú toľko na príznaky ochorenia, ale viac hľadajú príčiny choroby v tele, z ktorých pochádzajú príznaky ochorenia. Napríklad niekto berie lieky na bolesti hlavy, ale tá bolesť hlavy môže mať rôzne príčiny, počnúc nervozitou atď.

Tak je to aj so spoveďou. Môžeme povedať, že sme sa zlostili, ale vždy treba vidieť, prečo sa zlostíme. Pretože sa nám nedarí v práci? Pretože sme sebeckí a pyšní, a tak sa hneváme na iných, lebo nerobia tak, ako to my chceme? Teda v dobrej spovedi treba viac hovoriť o vnútornom stave, z ktorého vznikajú hriechy, ako o samých hriechoch. Napríklad niekto môže povedať, že sa nemodlí a obviňuje sa preto. A problém je v jeho nedostatočnej viere a v nedostatočnom pocite potreby Boha. A tak namiesto obvinenia, že sa nemodlil, človek by mal hovoriť o svojej viere, ktorá sa stala vlažnou, a on sa nestará o skutočný duchovný rast. Keď sa skúma vnútorný stav, hneď je všetko jasnejšie. Vždy je správna otázka: Robím všetko pre to, aby vo mne rástla láska, viera i nádej? Teda konkrétne hriechy sú nám podnetom, aby sme si spytovali svedomie, ale hlavným dôvodom nášho spytovania svedomia je práca na rozvíjaní osobnej viery a lásky. Neskúmame sa len preto, aby sme našli hriech, ale aby sme objavili lepšie podmienky pre kresťanský rast.

Príprava na spoveď sa robí podľa desatora Božích prikázaní. Tie nám pomôžu vytvoriť si správny vzťah k Bohu, k ľuďom, k veciam a k sebe samému.

Ježiš v prikázaní milovať Boha a blížneho dal zásadné meradlo na skúmanie vlastného stavu. Tie dve prikázania obsahujú v sebe celý zákon i prorokov. Tieto prikázania sú pre Ježiša jediným meradlom, podľa ktorého bude svojich spoznávať, odmeňovať, ale aj odvrhovať. Podľa týchto prikázaní môžeme najlepšie zistiť svoj stav, najľahšie vidieť svoje vlastné priestupky aj priestupky iných, ale aj najľahšie odkryť zmysel svojho kresťanského života a úsilia.

Predchádzajúce

Byť svedkami nádeje (páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Ďalej

Svetlo Máriino. Január 2021