Pokánie (Páter Slavko Barbarič, OFM)

Pre dobrú spoveď je veľmi dôležité pokánie. Je to úprimná ľútosť, že sme sa zašpinili hriechom a ničili sme dary, ktoré sme dostali, a že sme sa viac nesnažili rásť v láske. Patrí sem aj pevné rozhodnutie, že budeme bojovať proti zlu, ktoré pustoší, ako aj pevné predsavzatie, že budeme používať prostriedky, ktoré nám pomôžu rásť v láske. Až vtedy, keď pochopíme, čo znamená nerásť a ešte čo je horšie, ničiť sa, budeme môcť od srdca povedať: „Ľutujem to, nikdy viac sa nebudem tak správať!“

Niekedy môžeme mať aj dilemu: „Áno, ja sa kajám, ale nemôžem sľúbiť, či sa mi to isté znova nestane. Ak však viem, že sa mi to prihodí, nie som úprimný a klamem sám seba i Boha.“ Skutočnosťou je, že my – takí, akí sme, a vo svete takom, aký je – veľmi ťažko môžeme dosiahnuť stav, v ktorom robíme všetko podľa prikázania lásky k Bohu a blížnemu. Nie je dobré vytvárať atmosféru vnútorného napätia a strachu, ale treba v dôvere v Božiu pomoc a Božie milosrdenstvo kráčať vpred do života. Naša životná cesta a všetko naše úsilie smerujú k tomu, že zo dňa na deň sa stávame dokonalejší, že budeme láskou stále bližšie k Bohu a blížnemu. Potom budeme môcť pochopiť, ako naša rozorvanosť uráža a zarmucuje Boha.

Možnosť spovedať sa a pozvanie na mesačnú spoveď nám pomáhajú pochopiť, že pokáním sa od nás neočakáva život bez hriechu. Avšak musíme ísť na spoveď a vracať sa z nej s hlbokým presvedčením, že chceme urobiť všetko, aby sme rástli v láske a vyhýbali sa hriechu a zlu. Keď človek ide do života s týmto rozhodnutím a presvedčením, vtedy ľahšie môže dosiahnuť úspech. Preto je dôležité vytvárať vo svojom srdci skutočnú túžbu po raste a živiť ju. K pokániu je určite potrebné aj rozhodnutie, že sa vyhneme miestam a príležitostiam, v ktorých ľahšie padáme. A pravidelná spoveď je v tom dobrou ochranou a liekom.

Predchádzajúce

Prišli sme sa pokloniť novorodenému Ježišovi

Ďalej

Dobre na zemi…