“Postite sa srdcom”: Pôst a duchovné zdravie (Slavko Barbarić OFM)

Po tom, čo sme rozmýšľali o pôste vo vzťahu k telesnému a duševnému zdraviu, zostáva nám ešte porozmýšľať o pôste a duchovnom ovocí pôstu a modlitby.

Cieľom kresťanského života je stať sa celkom podobný Kristovi. Sme vyzvaní, aby sme pochopili a usilovali sa prežívať všetko, čo nám pomôže, aby sa tá podobnosť naozaj uskutočnila. Pôst a modlitba nemajú význam samy osebe, ale iba vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa. Ak chce byť kresťan podobný Kristovi, musí mať pred sebou celkom konkrétne ciele, ktoré chce dosiahnuť. Keď sa hovorí o duchovnom zdraví, potom sa musí zdôrazniť, že ono pôsobí pozitívne na duševno i telesno (duševnú a telesnú stránku), ale to vôbec neznamená, že telesná choroba je dôkazom nedostatku duševného a duchovného zdravia. Poznáme svätcov, čo boli celý život chorí, a v chorobe dosiahli dokonalé duchovné zdravie.

Jestvujú aj isté kritériá pre duchovné zdravie; sú to vnútorná sloboda, schopnosť milovať a odpúšťať, štedrosť a vďačnosť, pokoj a úplná odovzdanosť sa do Božej vôle, ochota obetovať svoj život za iných. Inými slovami, cieľom kresťanského života je byť schopný povedať Bohu aj ľuďom, s ktorými žijeme: „Toto je môj život za teba, moje schopnosti poslúžia tebe.“

Texty o tichu

Pokojne seď v samote svojej izby. Nakloň hlavu, zatvor oči, ticho a pomaly dýchaj, sústreď sa na svoje myšlienky a svoj rozum, upokoj si srdce a v rytme dychu vyslovuj slová: Pane Ježišu Kriste, Boží Syn, zmiluj sa nado mnou! Vyslovuj celkom potichu a jednoducho v sebe, odožeň všetky myšlienky, buď vytrvalý a trpezlivý, a  celé to často opakuj.

Vyznanie ruského pútnika

IMG_1915Ak človek mlčaním pripraví v sebe pokoj tak, aby zanikol každý hluk, vtedy Pán príde v tichom vánku ako k Eliášovi a rozsvieti ducha.

Ivan Tauler

Mlčanie je vnútorná modlitba, „znak sveta, ktorý prichádza“ (Sv. Izák Ninivský) alebo „mlčiaca láska“.

Sv. Ján z Kríža

Odstrániť všetko, čo prekáža, to je metóda cesty k Bohu: odstrániť všetko hlučné, krikľavé a nečisté, odstrániť všetko svetské. Ale keď odstránime zo svojej duše všetko svetské – čo nám svetským ľuďom potom zostane? Mlčanie. Tma. A v tej tme: Boh.

Dionýzius Areopagita

Čím bližšie sme k Bohu, tým skúpejšie budú naše slová. Ak používame mnoho slov, namiesto toho, aby sme sa klaňali, namiesto úcty, namiesto toho, aby sme plní bázlivej úcty padli na kolená, zostaneme ďaleko od Boha. Čím sme bližšie k Bohu, tým je tichšie. A začína sa mlčanie. Vtedy prestanú aj otázky: vtedy sme pri Bohu.15)

Dionýzius Areopagita

Predchádzajúce

Pápež Pavol VI. : Cesta pravdy a krásy

Ďalej

Ja som s vami (Terézia Gažiová)