Postite sa srdcom (Slavko Barbarić, OFM)

II. Skúsenosť pôstu

2.2. Svedectvo rehoľníčky

Veľa veriacich odpovedalo na Máriino pozvanie postiť sa. Vo forme rozhovoru tu prinášam svedectvo rehoľníčky, ktorá si želala zostať v anonymite.

Keď si počula, že Panna Mária pozýva postiť sa, čo si zažila?

Pocítila som veľkú radosť, aj keď som nerozumela, prečo ma potešilo práve posolstvo o pôste. Teraz po mnohých skúsenostiach s pôstom a po viac ako 18. rokoch od pozvania Panny Márie, pociťujem radosť z pôstu pretože sa mi zdá, že aj ja môžem niečo urobiť, že nastáva premena, lebo na pôst sa naozaj zabudlo.

Postili ste sa niekedy v tvojej rodine?

Áno. Zvlášť sa pamätám na to, že sme ťažko pracovali, ale niekedy sme jedli len chlieb a cibuľu. Vždy to bolo čosi mimoriadne. Postili sme sa každý piatok a nemyslím si, že len počas veľkého pôstu. Boli to všetky piatky. Na Popolcovú stredu a Veľký piatok sme nejedli rybu, ako to bolo zvykom u iných. Jesť rybu, to je hotová hostina, preto v našej rodine sme v tie dni jedávali iba chlieb. V pôstnom období okrem pôstu bolo pre mňa dôležité, že sa nesmeli spievať nijaké piesne, iba pôstne. Rádio a televízor sme zapínali len na správy.

Neskôr, keď som dospela, začalo sa hovoriť, že pôst možno niečím nahradiť, niektorí vraveli, že cez pôst nebudú fajčiť alebo piť, že sa zrieknu sladkostí a podobne, a tak sa pôst vytratil. Pamätám sa, že sme aj rozprávali o pôste, a nikdy nezabudnem, keď som sa po prvý raz dozvedela, že moslimovia sa určité obdobie veľmi prísne postia. Vždy mi bolo akosi ľúto, že my, kresťania, sa už nepostíme, a preto pozvanie na pôst bolo pre mňa akýmsi novým svetlom. Bola som presvedčená, že sa aj v našej Cirkvi stane niečo nové.

Spomínaš si na niečo z čias, keď si sa začala postiť na Máriino pozvanie?

Môžem povedať, že teraz vo svojom pôste rozoznávam najmenej dve obdobia. V prvom období sme sa postili len preto, že nás Panna Mária pozvala. Vždy to boli radostné dni. Piekla som posúch, jedla, mala som radosť. Bolo to také milé, chutné a pekné. Nikomu nezišlo na um, aby sa priečil, a všetci sme sa presvedčili, že sa to dá. Nikto nehovoril o nejakých pochybnostiach alebo o nebezpečenstve, že sa nebude môcť postiť. Zvláštnu skúsenosť som mala na pracovisku: boli so mnou spolupracovníci z Medžugoria a každý deň som sa spytovala, čo povedala Panna Mária. V ten deň, keď mi povedali, že Panna Mária si želá, aby sme sa v piatky postili o chlebe a vode prišla som prvá do našej jedálne a vzala som si chlieb a vodu. Keď sa ma spýtali: „Azda nie je nič viac na obed?“ odvetila som: „Kto si chce sadnúť za môj stôl, nech si vezme len chlieb a vodu, lebo Panna Mária nás pozýva na taký pôst.“ Mnohí si naozaj vzali len chlieb a vodu. Takmer všetci sa postili. Nikto sa nezlostil, dokonca ani kuchári. Odvtedy podľa želania Panny Márie sa v stredy a piatky postím o chlebe a vode.

Druhé podobné nadšenie som zažila, keď som sa dozvedela, že sme pozvaní, aby sme každý deň čítali Sväté písmo. Farár nás poprosil pri svätej omši, aby sme hneď v kostole sľúbili, že to budeme robiť. Bola som taká nadšená, že som sa rozhodla a začala som čítať. Čítanie Svätého písma každý deň menilo môj život. Aj predtým som počula  pozvania, aby sme čítali Sväté písmo, ale nikdy som nezačala, akosi sa mi to zdalo vzdialené. Môžem povedať, že čítajúc Božie slovo každý deň, som sa zaľúbila do Ježiša Krista, lebo v ňom som našla to, čo hľadala moja duša.

  (pokračovanie v ďalšom čísle)

Predchádzajúce

Rodinám, aby boli silné v Bohu…

Ďalej

Modlite sa s krížom v rukách (Terézia Gažiová)