Požehnanie matky

Pochválený buď, Ježiš a Mária!
  Volám sa Karina Budzáková, žijem v komunite Svetlo Máriino. Prišla som sem v novembri s úmyslom odovzdať a zasvätiť rok Panne Márii, nechať sa vzdelávať, formovať v jej škole. V skratke to znamená všetko – svoje úsilie, prácu, modlitby ,starosti, radosti – obetovať Panne Márii na jej úmysly a plány pokoja s týmto svetom. Počas pandémie som bola nútená prísť späť na Slovensko, kvôli krízovej situácii v krajine. Avšak nestrácala som dôveru, že to bude iba na určitý čas. V srdci som cítila ,že sa opäť vrátim „domov do Medžugoria“ a tak to aj bolo.
  Čas strávený doma bol pre mňa veľkou skúškou viery, služby a obety. Vnímala som, že Panna Mária ma pozýva byť príkladom a jej apoštolom lásky tam, kde som. Ľuďom okolo mňa ukazovať Božiu lásku svojím príkladom viery a skutkami lásky. Nie vždy to bolo ľahké. Ale snažila som sa na to všetko pozerať Božím pohľadom a samozrejme s humorom. Okoliu som vravela, že som prišla domov na „misie alebo Erazmus“ a, že po čase sa opäť vrátim späť do školy Panny Márie. Keď som sa vrátila, chvíľku mi trvalo, kým som sa opäť aklimatizovala do komunitného života. V jeden týždeň som začala počúvať prednášky o. Dominika Chmielewskieho na rôzne témy. Najviac ma zaujala téma Sila prekliatia a požehnania. Hovoril o tom, akú silu a moc majú slová matky a otca. Svojimi slovami môžu deti požehnať, ale aj prekliať. A keď som premýšľala nad svojou minulosťou a časom, ktorý som strávila doma, vybavili sa mi v mysli rôzne situácie a udalosti, kedy som si uvedomila, že moja mamka ma v hneve prekliala. V srdci som pocítila, že jej to musím povedať, aby sa mohla vyspovedať, odvolať to v modlitbe, poprosiť o odpustenie a požehnať ma. Avšak mala som predtým veľkú bázeň a trochu aj strach. Lebo mnohokrát nepočúvala, ak som jej chcela duchovne poradiť. Jej srdce nebolo otvorené pre slová, ktorá som jej chcela povedať. Tak som sa pomodlila za to, hlavne za ňu, aby mala otvorené srdce a odovzdala to Panne Márii, a potom som jej napísala.
 Najprv ma odmietla slovami: „To nič nie je, neber to tak vážne“, ale keď som jej poslala prednášku začala to brať vážne, keďže kňaz je pre ňu veľkou autoritou. Na druhý deň mi zavolala, že sa bola vyspovedať, odvolala to v svätej spovedi a s veľkou radosťou ma požehnala. Srdce mi naplnila obrovská radosť, dokonca aj v jej hlase bolo počuť, že je iná, že Pán očistil jej srdce. Momentálne sa mamka pripravuje na generálnu svätú spoveď, a keď spolu telefonujeme ukončí to tak, že ma vždy požehná s veľkou radosťou.
 Tak vás chcem povzbudiť, drahí priatelia, ak vidíš, že tvoj blížny pácha zlo a je v hriechu, neboj sa mu to s láskou povedať a napomenúť ho. Ak máš vedomosť, si zodpovedný voči tým, ktorý ju nemajú. Musíme si navzájom pomáhať. Sme bratia a sestry , ktorí kráčame spolu do neba. A verím tomu, že to prinesie ovocie aj v tvojom živote. ak budeš tomu veriť, lebo „Všetko je možné tomu, kto verí.“ (Mk 9,23). Ja som tomu uverila a teraz vám svedčím o tom, že „ Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1,49)
Žehnám vás.
S láskou Karina.

Predchádzajúce

Skúsenosti z  33 – dňových duchovných cvičení zasvätenia ukončených 15.8.2020.

Ďalej

Som s vami (Terézia Gažiová)