Pozvanie k novému životu (fra Ljubo Kurtović)

Čítaním a rozmýšľaním nad posolstvami Panny Márie sa nám na prvý pohľad môže zdať, že ich poznáme a ľahko ich odmietneme. Panna Mária nám naozaj nehovorí nič nové. Ale či je naozaj to, čo je nám známe aj pochopené a prijaté vážne? Panna Mária vidí potrebu ustavičného opakovania, aby to, čo je známe urobila novým. Nebeská Matka vidí, že to známe sme neuskutočnili vo svojich životoch, a preto opakuje, hovorí, pozýva. A zmysel zjavení Panny Márie je v tom, aby nám pripomenula to, čo v podstate vieme, ale žijeme, akoby sme nevedeli.

Pretože je Mária naša nebeská Matka, neprestane nás priťahovať k nebu, t. j. k Bohu. Preto nám hovorí: „Obráťte svoje myšlienky a srdce k Bohu a modlitbe.“ Mária „otvorila dvere svojho srdca“, aby sa Slovo mohlo stať Telom, umožňujúc tak „nové tvorenie“ – preniknutie neba na zem – zjednotenie Boha a človeka. Ona dobre pozná, aké zázraky sa dejú pri otváraní srdca.

Boh nám ponúka „znovuzrodenie“, ktorému sme, ako Mária, pozvaní dať svoj súhlas. Aby sa v nás uskutočnila pravdivá obnova, je nutný súhlas srdca, v ktorom sa uskutočňuje ľudské prijímanie alebo odmietanie Boha. Boh, ktorý je láska, rešpektuje slobodu svojho stvorenia a daruje sa nám ako ten, ktorý sa skláňa k našim nohám, aby nám ich ako sluha umyl. Chce nás povýšiť a oslobodiť od nás samých a našej logiky a rozmýšľania, ktoré vedú k smrti a nie k skutočnej novosti života.

…Veriť znamená kráčať, dúfať, padať a vstávať…

Ak nebeská Matka stojí pred nami ako ideál, po ktorom túžime, potom nemôžeme prejsť touto zemou iným životom ako jej. Ona svojím „áno“ Bohu súhlasila „stratiť svoj život“ podľa Ježišovej logiky: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“(Mt 10, 39). Bola pripravená vo viere kráčať cestami, ktorými ju Boh viedol. Život Ježišovej matky bol jedným putovaním s Bohom. Prešla našimi cestami viery. I v jej živote viery stretneme: prekvapenie, údiv, uvažovanie, obdiv, ťažkosti a nástrahy, dokonca aj zmätok. Veriť znamená kráčať, dúfať, padať a vstávať. To znamená chodiť ako tuláci, ktorí nevedia, kde dnes budú spať a kde zajtra jesť. Žiť vieru znamená namáhavo a bolestne kráčať dokonca i temnou nocou. Na ceste viery nám Boh nič nesľubuje okrem svojej vernosti a prítomnosti. To je to najväčšie, čo nám Boh môže dať – samého seba, a to je to, čo je pre nás najdôležitejšie. Záleží na nás, či chceme ostať verný Božiemu prisľúbeniu. Boh nikdy nesklamal toho, kto v neho dôveroval.

Kým sme tu na zemi, potrebujeme vieru a nádej ako loďky, ktoré nás nesú. Keď budeme hľadieť na Boha tvárou v tvár, ostane iba láska, plnosť života a krása, po ktorých túžime. Len vtedy, keď budeme mať odvahu osmeliť sa kráčať cestami viery, zažijeme pravdivosť Božích prisľúbení a darov. Takýmto spôsobom sa staneme svedkami jeho lásky a všemohúcnosti.

Modlitba

Panna Mária vypros nám milosť, aby sme tvojimi očami rozjímali Krista, aby sme ho mohli tvojím srdcom privádzať na tento svet, ktorý je hladný a potrebuje Boha. Vypros nám milosť vytrvať na všetkých našich cestách, aj keď vedú k našim „Kalváriám a zomieraniam“. Oroduj za nás, Panna Mária, aby z Božej milosti vznikali nové stvorenia. Modli sa s nami i za nás, aby sme aj my vo svojom živote mohli zažiť, ako Boh tvorí zo starého nové. Tvorí to, čo sa očakávalo – z našej chudoby, neúspechu a ničoty buduje niečo dokonalé. Vypros nám milosť veriť v božskú novosť vlastného bytia, ktorá presahuje naše očakávania. Amen.   

 

Predchádzajúce

Pozývam vás k večnému životu (Terézia Gažiová)

Ďalej

„Neboj sa, ja som tu“