„Pozývam vás všetkých na spoveď“(páter Slavko Barbarić, OFM)

Na vigíliu Zvestovania Pána 24. marca 1985 Panna Mária skrze Mariju Pavlovičovú dala toto posolstvo:

„Drahé deti! Dnes vás chcem všetkých pozvať na spoveď, hoci ste sa spovedali pred niekoľkými dňami. Želám si, aby ste môj sviatok všetci prežili vo svojom vnútri. A nemôžete to zažiť, ak sa celkom neodovzdáte Bohu. Preto vás všetkých pozývam na zmierenie s Bohom!“ (24. marca 1985)

To je jedno zo zriedkavých posolstiev, v ktorých Panna Mária pozýva na spoveď. Vo svetle sviatku Zvestovania Pána sa nám ešte čosi o spovedi vyjasní. Mária je nová Eva. Povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38) Týmito Máriinými slovami, služobnice Pánovej, sa začína nový svet.

Prvá žena, Eva, vo svojom živote nesplnila Boží plán. Prišiel hriech a ním sa človek vzdialil od Boha a Božích plánov. Hriechom sa človek rozhodol pre svoju vôľu a odvrhol Božiu vôľu. Mária uzdravuje stav sveta, ktorý nastal neposlušnosťou prvých ľudí. Bolo to možné, lebo Kristus – nový Adam – prijal Otcovu vôľu a prišiel na svet, aby ho spasil. Prichádza na svet cez Máriu, novú oddanú a poslušnú služobnicu.

Hlboký zmysel sviatku Zvestovania Pána nie je len v tom, že sa v ten deň Kristus, Božie Slovo, stal pre nás človekom, ktorý sa počal v lone Panny Márie, ale ešte väčšmi v skutočnosti, že Mariiným súhlasom s plánom Božej vôle začali sa nové dejiny spásy. Z vtelenia, ktoré je podmienené Máriiným prijatím Božej vôle, objavujeme hlboký zmysel spovede. Nie je to iste náhoda, že nás Mária všetkých pozvala na spoveď na svoj sviatok. To je odpoveď na otázku: čo je spoveď. Spoveď je celkom vedomé prijatie Božej vôle a odmietnutie sveta, ktorý zotročuje a ponižuje. Spoveď je prijatie sveta spásy a svetla, pokoja a lásky a odmietnutie sveta tmy, zloby a nepokoja.

Mária vraví: „Nemôžete prežívať oslavu sviatku, ak sa nevyspovedáte.“ To znamená, že nemôžeme začať nový život, ak Bohu nepovieme: Hľa, Pane, som pripravený plniť tvoju vôľu! Božou vôľou pre nás je, aby sme najprv žiadali odpustenie všetkého toho, čím sme odporovali jeho vôli. Odpustenie skutočnosti, že sme radšej poslúchali svoju vôľu než Božiu, že sme boli bližšie starej Eve ako novej Eve – Márii.

Spoveď je teda okamih návratu, opätovného prijatia pozemského raja a počiatok budovania nového sveta. Je to okamih, keď Boh získava právo znova vojsť do nášho života, keď získáva prvé miesto v našom živote. A zároveň je to okamih, keď sa náš starý, skazený človek obnovuje silou Kristovho človečenstva. Čím úprimnejšie a pravidelnejšie sa spovedáme, tým sme bližšie tej oslave, ktorú Mária, Matka všetkých živých – nová Eva, spomína vo svojom posolstve. Je to slávnosť a oslava života, oslava pokoja, radosti, lásky a jednoty medzi Bohom a ľuďmi i medzi ľuďmi navzájom.

Ak sa približujeme k cieľu, ku ktorému nás vedie Mária, stále väčšmi sa vzďaľujeme od ničivej moci hriechu, stále sme odolnejší voči pokušeniu, menej prežívame strach a úzkosti. To je vlastne životný proces vstupu do slávy Božích detí. Nie je to náhoda, a mnohí pútnici aj kňazi to dosvedčili, že práve spoveďou v Medžugorí objavili krásu a hĺbku pozvania na obrátenie, na návrat k želanému priateľstvu medzi Bohom a ľuďmi.

Službu zmierenia, ktorú kňazi dostali ako dar, stane sa tým jasnejšia a cennejšia v očiach samých kňazov a veriacich. Celkom iste niet lepšej služby človeka človeku, ako práve služba zmierenia.

Predchádzajúce

Vráťte sa k Bohu

Ďalej

Svetlo Máriino. November 2020