Radosť byť nástrojom Božieho milosrdenstva

Božie slovo nás učí, že je „blaženejšie dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35). Práve preto piate blahoslavenstvo hovorí, že sú šťastní milosrdní. Vieme, že Pán nás miloval ako prvý. No skutočne blažení, šťastní budeme iba vtedy, ak vstúpime do Božej logiky darovania a nezištnej lásky, ak odhalíme, že Boh nás nekonečne miloval, aby nás urobil schopnými milovať ako on, bez miery.

(…) Chcel by som vám navrhnúť, ako sa môžeme konkrétne stať nástrojmi tohto istého milosrdenstva voči našim blížnym.

Prichádza mi na um príklad blahoslaveného Pier Giorgia Frassatiho. Hovorieval: „Ježiš ma každé ráno navštevuje vo svätom prijímaní a ja mu to vraciam tak biedne, ako to dokážem, tým, že navštevujem chudobných“. Piergiogio bol mladý muž, ktorý pochopil, čo to znamená mať milosrdné srdce, citlivé voči tým najbiednejším. A dával im oveľa viac ako len materiálne veci; dával im seba samého, venoval im svoj čas, slová, schopnosť počúvať. Slúžil chudobným veľmi diskrétne, nikdy sa nevyvyšujúc. Skutočne žil podľa evanjelia, ktoré hovorí: „Keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá“ (Mt 6, 3 – 4). Povážte, že vážne chorý v deň pred svojou smrťou dával pokyny ako pomáhať jeho biednym priateľom. Jeho rodina a priatelia ostali zarazení, koľko im neznámych chudobných, ktorých mladý Pier Giorgio navštevoval a ktorým pomáhal, sa zúčastnilo na jeho pohrebe.

„Ježiš ma každé ráno navštevuje vo svätom prijímaní a ja mu to vraciam tak biedne, ako to dokážem, tým, že navštevujem chudobných“.  Pier Giorgia Frassati

Vždy rád spájam evanjeliové blahoslavenstvá s 25. kapitolou z Matúšovho evanjelia, kde nám Ježiš predstavuje skutky milosrdenstva a hovorí, že podľa nich budeme súdení. Preto vás pozývam znovuobjaviť skutky telesného milosrdenstva: nasýtiť hladných, napojiť smädných, zaodieť nahých, prijímať cudzincov, starať sa o chorých, navštevovať väzňov, pochovávať mŕtvych. A nezabudnite ani na skutky duchovného milosrdenstva: radiť váhajúcim, učiť nevzdelaných, napomínať hriešnikov, utešovať smutných, odpúšťať urážky, trpezlivo znášať otravných ľudí, modliť sa k Bohu za živých i mŕtvych.

Ako vidíte, milosrdenstvo neznačí len „byť dobrý“, ani nie je len vecou citu. Ide o autentickosť nášho bytia ako Ježišových učeníkov, našu vierohodnosť ako kresťanov v dnešnom svete.

Dovoľte mu dotknúť sa vás svojím bezhraničným milosrdenstvom…

Posolstvo Božieho milosrdenstva takto predstavuje veľmi konkrétny a náročný program života, pretože vyžaduje skutky. Jedným z najjasnejších prejavov milosrdenstva, no vari najťažšie realizovateľných v praxi, je odpustiť tým, ktorí nás urazili, ktorí nám ublížili, ktorých považujeme za nepriateľov. „Aké ťažké sa zdá znova a znova odpúšťať! A predsa je odpustenie nástrojom, ktorý sme dostali do svojich krehkých rúk, aby sme dosiahli pokoj srdca. Zanechať nenávisť, hnev, násilie a pomstu je nevyhnutnou podmienkou šťastného života“ (Misericordiae vultus, 9).

Stretávam toľkých mladých, ktorí hovoria, že sú unavení z tohto rozdeleného sveta, v ktorom medzi sebou bojujú prívrženci rozličných frakcií, prebiehajú mnohé vojny, ba niektorí na ospravedlnenie násilia zneužívajú dokonca vlastné náboženstvo. Musíme prosiť Pána o milosť, aby sme dokázali byť milosrdní voči tým, ktorí nám ubližujú. Tak ako Ježiš, ktorý sa na kríži modlil za tých, ktorí ho ukrižovali: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34). Jediná cesta ako zvíťaziť nad zlom je milosrdenstvo. Spravodlivosť je potrebná  –  a veľmi – no samotná nestačí. Spravodlivosť a milosrdenstvo musia ísť ruka v ruke. Ako veľmi by som si želal, aby sme sa všetci spojili v jednej spoločnej modlitbe a z hĺbky srdca prosili, aby sa Pán zmiloval nad nami i nad celým svetom.

Najdrahší mladí priatelia, milosrdný Ježiš (…) dôveruje vám a počíta s vami. Chce povedať toľko dôležitých vecí každému a každej z vás… Nemajte strach pozrieť sa mu do očí plných nekonečnej lásky k vám a dovoľte mu, aby vás dostihol jeho milosrdný pohľad, pripravený odpustiť vám každý hriech; pohľad, schopný zmeniť váš život a uzdraviť zranenia vašej duše; pohľad, ktorý utíši najhlbší smäd prebývajúci vo vašich mladých srdciach: smäd po láske, pokoji, radosti a opravdivom šťastí. Príďte k nemu a nemajte strach! Príďte, aby ste mu z hĺbky srdca povedali: „Ježiš, dôverujem ti.“ Dovoľte mu dotknúť sa vás svojím bezhraničným milosrdenstvom, aby ste sa prostredníctvom skutkov, slov a modlitby aj vy stali apoštolmi milosrdenstva v našom svete, zranenom egoizmom, nenávisťou a hlbokým zúfalstvom.

Príďte k nemu a nemajte strach! Príďte, aby ste mu z hĺbky srdca povedali: „Ježiš, dôverujem ti.“

Neste plameň Kristovej milosrdnej lásky – o ktorej hovoril svätý Ján Pavol II. – do prostredia vášho každodenného života, do všetkých kútov zeme.

„Treba zapáliť túto iskru Božej milosti. Treba odovzdať svetu tento oheň milosrdenstva. V Božom milosrdenstve nájde svet pokoj a človek šťastie!“ (Homília sv. Jana Pavla II pri posvätení Kostola Božieho milosrdenstva v Krakove, 17. augusta 2002).

(z Posolstva Svätého Otca Františka k 31. svetovým dňom mládeže 2016 v Krakove. Vo Vatikáne 15. augusta 2015. Zdroj: sk.radiovaticana.va)

Predchádzajúce

Teraz v kríži vidím obrovskú lásku…

Ďalej

Zabudnutý pôst