Rodinám, aby boli silné v Bohu…

„Tento List rodinám chce byť predovšetkým prosbou ku Kristovi, aby zostával v každej ľudskej rodine; výzvou pre neho, aby prostredníctvom malej rodiny rodičov a detí prebýval vo veľkej rodine národov, aby sme všetci spolu s ním mohli skutočne povedať, Otče náš“.

 (List rodinám, 4)

Vrúcna výzva Svätého Otca, aby všetci dokázali v pravde povedať Bohu „Otče náš“, je kľúčom k vyriešeniu všetkých problémov sveta, tak tých, ktoré sa týkajú konkrétneho života jednotlivcov, ako aj konfliktov medzi ľuďmi a národmi.

Je to takisto kľúč k snúbeneckej láske… Snúbenecká láska si vyžaduje úplný dar. A dar človeka je úplný len vtedy, keď človek vlastní seba samého a žije v pravde o sebe. Práve pravda o tom, že každý človek je Božím dieťaťom, je kľúčom k vzájomnému predmanželskému spolunažívaniu, je základom pre zachovanie predmanželskej čistoty.

…Avšak, mnohí ľudia, dokonca ani veriaci, si plne neuvedomujú, že Boh je náš Otec. Mnohí síce neodmietajú Božie jestvovanie, ale ich Boh nemá vlastnosti otca… Sú ľudia, ktorí už nevedia, čo znamená „otec“… Kríza súčasnej rodiny je príliš často zapríčinená tým, že chýba otec.

…Otcovstvo je ohrozené v ľudstve a aj v Bohu! A predsa každý túži po otcovi, po otcovi, ktorého bude obdivovať a dôverovať mu.

…Dieťa nemusí otca chápať, stačí, že mu dôveruje…

…Ako môžeme na tejto zemi nájsť vzor otcovskej lásky? Otcovstvo sa potvrdzuje skrze dieťa. Nielen otec má prijať dieťa, ale aj dieťa má prijať otca, má uznať otca.

…Ako sa dá v takomto svete povedať v pravde „Otče náš“ jednoduchá rada, modlite sa tak, ako vás naučil Kristus: „Otče náš“ a dodáva jedno slovo: „modlite sa v pravde“ – v pravde tejto modlitby. Je to veľká požiadavka, veď ako môžeme zahrnúť láskou všetky rodiny sveta, čiže všetkých ľudí? Všetko odpustiť? Všetko prijať?

A Svätý Otec ponúka svetu práve tento recept – modlite sa, modlite sa takto: „Otče“, „Otče náš“ – môj, tvoj, jeho, všetkých. Modli sa, hoci ešte nevieš, čo to znamená, hoci nechápeš, pretože práve z tejto modlitby ti môže prísť pochopenie.

…Dieťa nemusí otca chápať, stačí, že mu dôveruje. Svetu chýba dôvera – príliš veľa rán, príliš veľa zrady. To viac sa modli. A ak ty nechápeš, nech sa za teba modlí niekto iný, a to tak dlho, kým na teba splynie milosť.

…Čo bráni otcovi, aby sa modlil s deťmi a pred deťmi? Otcovia sami nevedia čo, neraz hovoria: ,,Akosi sme sa prestali modliť.“

Ale ak sa podarí zhromaždiť všetkých, čo sú doma, a nahovoriť ich, aby sa spolu modlili, všetko sa mení – rastie láska. Ale často je veľmi ťažké prelomiť zábrany, ktoré majú akýsi neznámy pôvod. Únava, zhon, akási falošná hanblivosť, možno aj trochu nesmelosti a nakoniec pýcha! Súčasný človek musí prekonať mnohé zábrany, aby si mohol tak, ako kedysi pokľaknúť pri svojich deťoch a hovoriť spolu s nimi „Otče náš“. Ako-tak to dokáže sám, kdesi v kúte, ale nie pred deťmi, a už vôbec nie pred dospelým synom. Ale ide práve o toto gesto, o pokľaknutie pred Bohom, o tvoje svedectvo, že veríš. A predsa každý veriaci mnoho ráz opakoval „Otče náš“, všetci a veľakrát, ale Svätý Otec chce, aby sme povedali to isté, ale inak, celkom inak – v pravde!

 

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

Predchádzajúce

Zázračne uzdravenie na Križevci

Ďalej

V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)