Rodinám, aby boli silné v Bohu…

„Spoločné dobro manželov: láska, vernosť, česť, trvanie ich zväzku až do smrti, teda, po všetky dni živo­ta’“.

(List rodinám, 10)

Koľko ráz manželia „spoločenstvo dobier“ chápu ako spoločný majetok. Koľko ráz sa kvôli tomu hádajú, súdia, handrkujú. Neraz sú do týchto sporov o peniaze a majetok zatiahnuté celé rodiny!

Ale dobro, o ktorom píše pápež, sa nedá získať za peniaze, nemôže vzniknúť inak, než spoločným veľkým úsilím a námahou, bojom so sebou samým, jednoducho… snahou o svätosť.

Každý človek môže byť svätý, práve s týmto zámerom ho Boh Stvoriteľ povolal k životu… A manželstvo má byť zväzkom vzájomnej pomoci na ceste k svätosti. Koniec kon­cov preto sú manželmi. Sľúbili si, že budú uskutočňovať tento plán. Rozhodli sa, že sa budú milovať až do smrti, zachovajú si vzájomnú vernosť a vytrvajú spolu až do smrti. Bolo to ich slobodné roz­hodnutie. Na kňazovu otázku odpovedali jasne: „Chcem.“

Ochota vyjadrená vo chvíli uzavretia manželského zväz­ku sa nerozmnožuje samočinne, potrebuje ustavičné „chcem“ opakované deň za dňom so stále hlbším vedomím.

…Podarujte si čas – buďte spolu, rozprávajte sa, prejavujte si nežnosť gestami,

hovorte o sebe, zaujímajte sa o to, čo sa partnerovi prihodilo, čo si myslí, čo cíti,

čo prežíva, prečo reaguje tak či inak…

Podarujte si čas – buďte spolu, rozprávajte sa, pre­javujte si nežnosť gestami, hovorte o sebe, zaujímaj­te sa o to, čo sa partnerovi prihodilo, čo si myslí, čo cíti, čo prežíva, prečo reaguje tak či inak. Prihovárajte sa jeden druhému slovami aj hlbokým pohľadom, spoločným tichým bytím aj srdečným pritúlením tiel, ktoré si navzájom patria a sú schopné vyjadrovať lásku, ak sa to naučili. Obdarujte sa navzájom nežnosťou!

Dar času a dar vďačnosti. Treba si prejavovať vzájom­nú vďačnosť za veľký dar partnerovej osoby, za dar spoločného života a vzájomnú odovzdanosť. Manželská láska je najväčším darom a zároveň najťažšou ľudskou úlohou. Vyžaduje si veľkú námahu a potre­buje pomoc milosti.

Svätý Otec jednoducho prosí o pomoc. Koľko ráz sa modlil spolu s ľuďmi a za ľudí:

„Matka krásnej lásky, oroduj za nás,“ pomáhaj nám pretože my sami tento poklad nedokážeme vytvoriť.

Musíme si uvedomiť, že manželstvo je úloha a nie „osud“, ktorý spadol na človeka. Veľmi často ľudia nazývajú svoje nedostatky a zanedbania pri vytváraní lásky osudom. „Postretol ma zlý osud.“ A ja na to často odpovedám: „To nie je osud, ale dôsledky tvojich činov alebo zanedbaní. Je to vaše spoločné dielo a na vás záleží, či budete šťastní vy aj vaše deti.“ Samozrejme, sú osudové udalosti, ktoré postihnú človeka, ale ak je ich vzájomný vzťah obšťastňujúci, spolu ľahšie znesú všetko, čo ich stretne.

Nie je dobre byť človeku samému, preto Boh stvoril manželstvo, aby im bolo spolu dobre. Manželstvo je pre šťastie, ale ako ľudia realizujú túto úlohu?

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

Predchádzajúce

Idem s tebou domov

Ďalej

V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)