Rodinám, aby boli silné v Bohu…

„Rodokmeň osoby je spojený predovšetkým s večnosťou Boha a len potom s ľudským otcovstvom a materstvom, ktoré sa uskutočňujú v čase. V momente počatia je človek upriamený na večnosť Boha“.

(List rodinám, 9)

… Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu… najskôr Boh tvorí človeka ako muža alebo ženu a až potom sa takýto človek narodí.

Rodičia… spolupracujú s Božím plánom, dieťa, teda nový človek, vzniká vždy zo Stvoriteľovho rozhodnutia. Rodičia sú len nástroje, ktoré svetu zjavujú Božiu stvoriteľskú moc. Nový ľudský život vzniká v matke ako tajomstvo, ktoré je skryté pred všetkými ľuďmi, dokonca aj pred ňou samou, a od tejto chvíle bude existovať naveky.

               …Každý človek je darom pre ľudstvo a má splniť nejakú úlohu – tajomstvo predurčenia sa skrýva v procese vývinu…

Málo rodičov si uvedomuje, že majú toľko detí, koľko počali, a nielen toľko, koľko sa narodilo. Počatie predchádza narodenie. Obdobie medzi počatím a narodením je v súčasnosti obdobím najväčšieho ohrozenia ľudského života.

Úlohou rodičov je pochopiť Boží plán. Ak sa dieťa počne, jednoznačne sa tým vždy prejaví Boží plán. Dieťa tu už je – najskôr hlboko skryté v matkinom lone. Tajomstvo života skryté v jednej bunke, ktorá potom rastie takou explóziou sily života, aká nenastane už nikdy potom. Tempo vývinu dieťatka je závratné. A človek prerušuje tento beh života a snaží sa svoje rozhodnutie všemožne ospravedlniť. Snaží sa dômyselne zdôvodniť, že to ešte nie je ľudský život. Vymýšľa si zavádzajúce pojmy, aby sa vyhol jedinému slovu —„človek“. Štádia vývinu opisuje tak, aby ukryl pravdu o človečenstve, aby zamlčal, že to, čo nazýva embryom, je skutočný človek.

„Keď z manželského spojenia oboch sa narodí nový človek, tento prináša na svet zvláštny obraz a podobu samotného Boha: v biológii plodenia je zapísaný rodokmeň osoby“. 

(List rodinám, 9)

Vývoj človeka má vzbudzovať obdiv. Obdiv nad zázrakom vývinu z dvoch mikroskopických čiastočiek, v ktorých je obsiahnuté všetko, čo ťa tvorí. Tento ľudský život sa rozvíja a svojou prítomnosťou obohacuje nielen rodičov, ale celý svet. Každý človek je darom pre ľudstvo a má splniť nejakú úlohu – tajomstvo predurčenia sa skrýva v procese vývinu. A rastie človek aj jeho telo. A toto zázračne utkané telo tiež vyjadruje ľudskú osobu a má dôstojnosť osoby.

 

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

 

Predchádzajúce

„Drahé deti, otvorte svoje srdcia, ostatné urobím ja sama“.

Ďalej

V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)