Rodinám, aby boli silné v Bohu…

„Manželstvo, sviatostné manželstvo, je zväzok osôb v láske. A lásku môže prehĺbiť a strážiť iba Láska, tá Láska, ktorá je, rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali’ (Rim 5,5)“.

(List rodinám, 7)

…Je to tak, ako napísal Ján Pavol II.: „… lásku môže strážiť iba Láska“, čiže nadľudská sila, Duch Svätý.

Ak sa láska ponechá len v ľudských rukách, nepretrvá. Ale kto dnes chápe pojem „zmluva“? Slovo už pre ľudí neznamená nič, to starozákonné slovo „zmluva Mojžiša s Bohom Abraháma“, archa zmluvy, kde sa uchovávali Mojžišove kamenné tabule.

…Manželská zmluva je dohodou troch osôb – dvoch manželov a Boha, Stvoriteľa neba a zeme. Sľubujú Bohu, nielen sebe. Boh je svedok, nielen ľudia a kňaz. Boh je vždy verný zmluve, pretože Láska nikdy nesklame. A človek nikdy nemôže celkom dôverovať sám sebe.

…Nijaká poradňa, nijaký človek nemá moc uzdravovať ľudskú lásku, pretože ona má žriedlo len v Božej zmluve, v tom, čo Boh sľúbil človeku. V Eucharistii sa Boh dáva ako výkupné za záchranu ľudskej lásky, dáva sám seba. „Zmluva“ je v tomto: ľudské „my“ spojené s Božím „ty“.

…Manželská zmluva je dohodou troch osôb – dvoch manželov a Boha…

Manželský život je vždy skúškou lásky. Pápež píše – „skúška lásky“, ktorá ak je opravdivá, prináša šťastie. Ale aby človek túto skúšku zložil, musí hneď od začiatku vedieť a chápať, na čo sa podujíma, keď skladá manželský sľub. Človek musí chápať zmysel zmluvy, lebo len vtedy bude pristupovať k tejto skúške s bázňou a chvením, ktoré nie sú prejavom zbabelosti, ale prejavom úcty. Manželská zmluva, ktorá sa uzatvára na celý život, má znak celopalnej obety – je to úplné odovzdanie sa, podarovanie sa. A človek, ktorý si to uvedomuje, sa chveje, či to zvládne, či to nepokazí. A aby to zvládol, musí prosiť Ducha Svätého.

…Rozvody, rozvody, čoraz ľahšie, čoraz častejšie, pri prvých ťažkostiach sa porušuje zmluva! Ťažkosti sú v živote normálne, nehodenie sa k sebe je tiež v medziľudských vzťahoch normálne. To, čo sa hovorovo nazýva „hodiť sa k sebe“, môže byť jedine výsledkom veľkej námahy a nikdy to neprichádza spontánne. Pova­hové rozdiely budú vždy, niet na svete dvoch rovnakých ľudí. Koniec koncov práve rozdiely sú tou príťažlivou silou, ktorá priťahuje ľudí k sebe.

Všetky konflikty sa dajú riešiť pokojnou cestou, cestou ospravedlnenia a odpustenia, ale musíme si hneď na začiatku jasne stanoviť, že táto veľká a svätá zmluva je navždy. Nikdy nesmieme pripustiť inú myšlienku, či otvoriť iné vrátka. Uzatvárame zmluvu navždy, na všetko, čo nás stretne, dobré aj zlé, na celý život. Zmluvu, ktorá je spečatená Božou prítomnosťou a Božou mocou.

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

Predchádzajúce

Ako chce všetko žiť!

Ďalej

V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)