Rodinám, aby boli silné v Bohu…

Rodina a spoločnosť 

„Veď skutočne zvrchovaný a duchovne silný národ vždy tvorili a tvoria silné rodiny, vedomé si svojho povolania a svojho poslania v dejinách“.

(List rodinám, 17)

   Všetci vieme, že rodina je v súčasnom svete ohrozená. Je ohrozená vo svojej existencii a pojem „silná rodina“ sa zdá akoby vyňatý z minulosti, z pradávnych pamätníkov.

   Ktorá rodina je dnes silná? Máme pokušenie povedať, že takáto rodina neexistuje. Mnohí ľudia žijú bez pravdivého rodinného zväzku, dokonca bez inštitúcie rodiny, pribúdajú tzv. „voľné zväzky“, mnohé manželstvá pretrhli manželskú zmluvu. Zväčšuje sa počet rozvodov, neúplných rodín, sirôt aj polosirôt, pribúdajú sociálne siroty.

   Ako sa môžeme priblížiť k ľuďom, ako im môžeme pomôcť vytvoriť si silnú rodinu? Veriaci človek jasne chápe, že sila, ktorá ľudí spája a vytvára z nich „silnú rodinu“ je sila sviatosti manželstva, ak z nej naozaj čerpajú. Silná rodina je rodina, ktorej sila je vo viere, ktorá je zakorenená v Bohu, ktorá je nielen spojená putami skutočnej obetavej lásky, ale ktorá vníma aj iných ľudí a cíti sa zodpovedná za celé spoločenstvo.

   Ľudia, ktorí žijú v ťažkých podmienkach, sú ochotní pomôcť. Ľudia, ktorí žijú v pohodlí mesta, myslia len na seba – pravdaže, nie všetci. Avšak v meste, zvlášť vo veľkomeste, sa ťažšie rozvíjajú spoločenské vzťahy. Vo veľkomestskom mravenisku ľudia v podstate žijú izolovane a rodiny sa navzájom nepoznajú.

    …rodina má vytvoriť spoločnosť, národ, jednoducho skupinu ľudí,

ktorých spája to, že sa navzájom milujú…

   To, čo pápež píše o „rodine vedomej si svojho povolania“, sa týka tejto úlohy – rodina má vytvoriť spoločnosť, národ, jednoducho skupinu ľudí, ktorých spája to, že sa navzájom milujú, že sa poznajú, že si navzájom pomáhajú, že uskutočňujú bratskú lásku. Na vidieku je to ľahšie, poznajú sa a viac sa modlia.

   „Silná“ rodina je tá, ktorá je iniciatívna v konaní dobra, ktorá prijíma zodpovednosť a dokáže usmerňovať spoločenskú aktivitu. Ak je zle či ťažko, nepomôže nijaké nariekanie, kritizovanie, ale rozumná činnosť, na ktorej sa podieľajú všetci. Každý môže niečo vykonať pre spoločné dobro. Avšak treba nájsť niekoho, nejakého „vodcu“, ktorý dokáže ľuďmi pohnúť, dotknúť sa hĺbky ich srdca, v ktorom sa prebúdza milosrdná láska, otvorená pre iných.

   Rodina má úlohu otvoriť sa, vyžarovať. Pavol VI. napísal v Humanae vitae, že kresťanská rodina má „vyžarovať nehu a svätosť“. Má, ale ako možno dosiahnuť, aby všetky rodiny boli takéto? Máme predsa rôzne spoločenské, pastoračné iniciatívy, ale výsledky sú slabé.

   …Jeden človek. Jeden človek toľko dokáže! A koľko dobra by mohli urobiť všetci spolu!

   List Svätého Otca je výzvou k iniciatíve, k spoločenskej aktivite. List je adresovaný každému osobitne aj všetkým spolu. Je výzvou, ktorá čaká na odozvu! Na odozvu v ľudských srdciach!

Myšlienky sú vybrané z knihy:

Rodinám, aby boli silné v Bohu…,

Wanda Póltawska (SALI-FOTO, 2010).

Predchádzajúce

Bola to moja cesta, ktorou ma viedla Mária

Ďalej

Postite sa srdcom (Slavko Barbarić, OFM)