S pátrom Slavkom v milostivom čase pôstu

„Kto sa postí, ten vchádza do svojej púšte a znovu sa rozhoduje pre Boha a rozhodnutím sa pre Boha začne nový svet, svet Božieho kráľovstva.“

„Pôst je čas, kedy si spomíname na Kristovu lásku, s ktorou za nás trpel. Je to možnosť, aby sme pochopili, že utrpenie samo po sebe neprinieslo ani sa nezaslúžilo o spásu, ale láska, ktorou Kristus prijal svoje umučenie a kríž. Tak ako sa skutky lásky k druhým stávajú skutkami milosrdenstva vtedy, ak sa robia radostne, pokorne, s láskou a z lásky, tak aj kríž sa stane vykupiteľským utrpením vtedy, ak sa kríž nesie s láskou. Pôst je časom obnovy, časom obrátenia a návratu, časom prebudenia sa zo sna smrti, ktoré vždy vodí k novému životu, novému životu v láske. Čas pôstu sa začína v zime a končí sa na jar. Začína sa utrpením a končí sa vzkriesením.“

„Hoci je dobré, aby každý človek, a najmä dieťa, mal dostatok všetkého pre život, treba sa učiť od detstva  hľadieť na život a všetko v živote slobodným srdcom a dušou. To sa môže dobre dosiahnuť, ak sa rodina postí dva dni, ako si to praje Panna Mária.  A preto ak niekto v tie dni – v stredu a piatok – daruje dieťaťu čokoládu, povedzte mu, aby si ju nechalo na zajtra. Patrí mu, ale až zajtra sa jej môže dotknúť. Takto sa v ňom rozvíja vnútorná sloboda, ktorá mu neskôr v živote bude pomáhať, aby sa správalo k sebe, k iným a k materiálnym veciam dôstojne človeka.“

„Často ma mučila otázka: Ktorý hriech je najväčší?… V podstate všetky skutky tmy sú len následkami, príčina je vždy ťažšia a nebezpečnejšia ako samotný následok. Nikdy neodstránime následky, kým neodstránime príčinu. Chcem povedať, že všetky hriechy, ktoré len existujú sú len následkom nedostatku lásky… Avšak, ak je prítomná láska, ona môže všetko očistiť a uzdraviť.“

„Bez lásky ani jednotlivec, ani rodina, ani celá Cirkev nemôže obstáť. Ak niet lásky, všetko je bezcenné a s láskou všetko získava večnú cenu, dokonca aj pohár studenej vody.“

Netreba niesť bremeno minulosti, pretože láska ho z nás môže zhodiť. Netreba sa oddávať strachu z bremien budúcich dní. Pretože, kde je láska, tam niet strachu, ani nepokoja. Tam, kde je láska, je aj dôvera.“

„Podľa Božej vôle spoveď prekračuje hranice čisto ľudského stretnutia a vedie nás k stretnutiu s Bohom. Milosrdný otec trpezlivo čaká, aby nás objal, obliekol do nových šiat a pozval na Eucharistickú hostinu, na ktorej sa budeme deliť radosťou a pokojom.

„Vzkriesenie sa začína v tú chvíľu, keď sa rozhodneme bojovať proti zlu v sebe a okolo nás, keď začneme veriť, že sa oplatí milovať a odpúšťať, keď sa oplatí byť štedrým a milosrdným.“

Obrázok: freeimages.com

Predchádzajúce

„Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Mt 9, 13)

Ďalej

„…Pretože vás miluje“ (Terézia Gažiová)