Seminár pôstu, modlitby a mlčania: „všetko drží láska – Božia láska“

Naše krátke svedectvá – duchovné perly, spoznania počas piatich dní s chlebom:

„Cez ľudí, prednášky, Božie slovo som odkryl skutočnú situáciu môjho života – to dobré aj to zlé. Našiel som seba. Spoznal som to, na čom treba nevyhnutne pracovať.“ (Roman)

„Videla som ako sa počas semináru v srdci všetko mení. Bála som sa prepočuť čo i len jedno slovo pátra Marinka. Som vďačná za dar spovedi – každé slovo kňaza som prijímala vážne.“ (Valentina)

„Na tomto seminári som sa na seba pozrela zo strany. Uvidela som, že potrebujem pomoc, uvidela som svoje slabosti. A zároveň som pocítila ako Božia Matka prijíma moje slabosti. Verím, že mi pomôže kráčať ďalej v pokoji a slobode.“ (Inta)

„Jasne som pochopila, že počas pôstu sa môžem viac priblížiť k Bohu, hlbšie ho spoznať, očistiť svoje srdce. Vo voľnom čase som často chodila von a pozerala som na hory, ktoré boli dookola. Rozmýšľala som o tom, ako Ježiš vystupoval na horu a modlil sa. Pochopila som, že ak chcem vyjsť na horu svätosti, musím zísť do svojej hlbiny.

Zistila som, že keď lámem chlieb, modlím sa. To je moja modlitba. Chlieb je tvrdý a moje srdce tiež. Ale ak sa spojí s niečím nežným – Božou láskou, vtedy môžem niesť túto lásku tým, ktorí majú tvrdé srdcia.

Pýtala som sa Panny Márii: „Čo mám robiť ďalej?“ A dostala som odpoveď: „Milovať“. Veľmi by som chcela, aby moje deti a manžel pocítili lásku, ktorú si zaslúžia. Prehĺbila sa vo mne túžba viac sa darovať svojej rodine. Pochopila som, že mojou úlohou je byť dobrou mamou a manželkou.“ (Irena)

„Naučila som sa smiať ako dieťa. Pozerať očami dieťaťa. A tešiť sa z každého kroku, všetkým Božím darom.“ (Anna)

„Po seminári mám veľa pocitov. Ešte jasnejšie vidím akú hodnotu má v dnešnom svete rodina, akou perlou sú pre nás naše deti. V súčasnosti rodiny prežívajú toľko ťažkostí. Aké dôležité je, aby rodina držala spolu.“ (Janis)

„Teraz chápem, čo je najdôležitejšie v živote. Je to láska, láska, láska. S Božou pomocou a s pomocou Panny Márie dokážeme veľa.“ (Anita)

„Veľmi som chcel prísť do Medžugoria, len byť s Pannou Máriou a Ježišom, odovzdať im všetky moje ťažkosti a problémy. Veľmi sa mi zapáčil pôst, hoci bolo aj ťažko, lebo mám problémy so zdravím. Svoje bolesti som odovzdával Ježišovi, obetoval som to za svojho brata a jeho rodinu. Pre mňa bolo radosťou objímať druhých a povedať im niečo pekné. Táto púť bola pre mňa veľmi radostná.“ (Normund)

„Toľko darčekov koľko som dostala na tomto seminári, som v živote ešte nedostala. Učila som sa vidieť Božiu prítomnosť vo všetkom – v ľuďoch, situáciách, v chlebe. To je to najcennejšie, čo som sa naučila.“ (Ilze)

„Pochopila som, že najdôležitejšie je jednoducho prijímať všetko, tak ako je a učiť sa prijímať s láskou.“ (Una)

„Už dlhý čas som mala v duši ťažký smútok. Nevedela som z čoho to je. Videla som, že z toho trpia aj moji rodičia. Modliac sa na hore Križevac som pochopila, že som v sebe nosila hnev na rodičov a pochopila som, že ma milujú bez ohľadu na všetko ostatné.“ (Jelizaveta)

„Na seminári som pochopila, že na zemi nepozerajúc na žiaľ, radosti a každodenný život všetko drží láska – Božia láska. To mi dodalo silu.“ (Marite)

„Tento týždeň bol pre mňa výnimočný. Od prvého dňa sa mi doslova začínali otvárať oči. Uvedomila som si, že som bola slepá, nevšímala som si najjednoduchšie a najkrajšie veci. Vo voľnom čase som sa často prechádzala, modlila ruženec, pomaličky, nikde som sa neponáhľala a to som už dávno nerobila. Potom som si začala všímať ľudí , ktorí sedeli so mnou za stolom. Snažila som sa vidieť ich potreby, čo môžem komu podať: vodu alebo čaj. A potom som uvidela aj samu seba. Veľmi som vďačná kňazovi za dar sv. spovede.“ (Anna)

„Ďakujem za všetky objatia a pomoc, ktoré som prežila za tento týždeň. Vystačí mi to do stovky!“ (Biruta)

„Už dávno som chcela ísť na tento seminár, ale so skupinou z Litvy sa mi nepodarilo. A teraz mi zavolali a povedali, že ide skupina z Lotyšska. Zdá sa mi, že počas seminára sme sa stali susedmi nielen na mape, ale aj srdcami. Stali sme sa jedným telom v Kristovi. Na seminári som sa učila najmä prijímať svoj kríž, vziať ho do rúk. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď kríž len prijímam, situácia, ktorá bola dovtedy krížom, sa mení.“ (Vilija)

„Spoznala som, že kúsočkom chleba sa môžem najesť dosýta. Spoznala som hodnotu odpustenia a to, aké je dôležité modliť sa za toho, kto ma urazil. Počas seminára som často chodila von a pochopila som, že Boh je veľký ako hory v Medžugorí a zohreje ako medžugorské slnko.“ (Anna)

„Tento týždeň som prežívala ako na hore Tábor. A teraz musím zísť dole a túto lásku darovať tým ľuďom, ktorých mi na životnej ceste posiela Boh.“ (Vanda)

„Na týchto duchovných cvičeniach som sa naučil mať rád ruženec. Tieto dni som sa učil modliť sa ruženec srdcom. Keď som išiel na seminár, chcel som vedieť, čo je to pôst. Tu som pochopil, čo je pôst. Neznamená to len nejesť mäso alebo iné jedlá, ale pôst je, keď môžem zakúsiť chuť chleba a vody.“ (Kristap)

„Prišla som na seminár s ťažkou dušou. Prišla som sa modliť a prosiť Pannu Máriu o pomoc pre moju rodinu. Tu som nadobudla pokoj, dar Božej lásky, dar prosiť o Božiu lásku pre seba i pre svoju rodinu. Nič neuzdravuje rany tak ako Božia láska. Zarazilo ma, že sa deti postili s nami. Keď deti už z takého veku kráčajú po Božích stopách, je to niečo nádherné, je to príklad pre všetkých ostatných.“ (Irena)

„V srdci mám takú radosť, že sa mi chce spievať: „Ďakujem Ježišu!“ Ďakujem Bohu za túto možnosť zúčastniť sa semináru. Vidím, že seminár nezmenil len mňa ale všetkých nás, celú našu skupinu. V autobuse vládla medzi nami láska, akoby sme sa už dávno poznali. Veľmi sa ma dotkla spoločná modlitba ruženca, najmä, keď sa modlil náš najmladší pútnik – bolo to nádherné. Ruženec je list lásky pre Máriu. Pochopila som, čo je modlitbaua niekoho – najlepší darček pre každého človeka.“ (Biruta)

„Počas tichých adorácii som pochopil, že Boha nemožno naozaj milovať, ak nemiluješ človeka.“ (Aldis)

„Chcela som vyskúšať, čo je to pôst a mlčanie. Pre mňa sú to dva duchovné vrcholy, ktoré sa zlievajú. Na začiatku som mala z toho trochu strach. Keď sme si sadli za stôl, vzala so do ruky kúsok chlieb a zaliali ma slzy. Pozerala som naň ho a rozmýšľala som, že je to ako telo Krista, ktoré môžem počas tej polhodiny ako trval obed, prežívať: pozerať sa na neho, modliť sa, jesť a si sýty. Koľkokrát som si to v živote necenila. V skupine aj na seminári som sa cítila v spoločenstve lásky. Ďakujem!“ (Ženija)

„Pochopila som, čo je v živote najdôležitejšie. Je to láska a odpustenie. Pochopila som, nakoľko dôležitá je pre mňa rodina.“ (Inga)

„Dostala som neoceniteľnú skúsenosť. Predtým som sa postila raz za týždeň o chlebe a vode a rozmýšľala som o tom aká som super! A pôst o mlčaní som ešte nezažila. Nebudem len na to spomínať, ale chcem pôst praktizovať aj naďalej.“ (Oľga)

Svedectvá našich najmladších pútnikov, Feliciti a Júlii (obe majú 10 rokov):

„zapáčilo sa mi postiť sa a po ceste domov sa mi vôbec nechcelo jesť. Doma som sa nevedela tak postiť, stačilo otvoriť chladničku a už som chcela niečo zjesť…“

„…ak by sme tak robili aj na seminári, už by to pre Boha nemalo žiadnu cenu. Myslím si, že pôst ani tak nepotrebuje Boh ako ja.“

„Už 6. raz som prišla na pôst so svojimi rodičmi. Veľmi sa mi páčili ranné sv. omše. Predtým som nie vždy na ne chodila. V Medžugorí sa mi páči to, že tu môžem lepšie spoznať Ježiša, stráviť s ním viac času. Práve to som chcela, keď som sem išla.“

S modlitbou a vďakou, pútnici

 

Predchádzajúce

Pôstom, modlitbou a mlčaním k Božej láske

Ďalej

Zistil som, že ruženec je najsilnejšia zbraň proti každému zlu na tomto svete