Spoveď – Prečo? (páter Slavko Barbarič, OFM)

http://gallerix.ru

A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.Mladší z nich povedal otcovi: ,Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.’A on im rozdelil majetok.O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

Vstúpil teda do seba a povedal si: ,Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.’I vstal a šiel k svojmu otcovi.

Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.Syn mu povedal: ,Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.’Ale otec povedal svojim sluhom: ,Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.’A začali hodovať. (Lk 15, 11-24) 

Spoveď je pre mnohých len trápna chvíľa, v ktorej treba inému oznámiť svoje vlastné hriechy, priestupky a nedokonalosti, a čakať slová pokarhania, zákazov, vyhrážok a pokuty… Spoveď sa často obmedzí len na sebaobviňovanie pred neznámym kňazom, a ak kňaza poznáme, s hanbou povieme len niečo, a to najdôležitejšie vôbec nespomenieme, a takto sa „dobre prejde“.

Zatiaľ čo spoveď je stále väčšmi v kríze aj u kňazov, aj u veriacich, súčasne čoraz naliehavejšie hľadáme ľudí, s ktorými sa môžeme rozprávať o svojom duševnom stave, problémoch, hriechoch i ranách, ktoré nám spôsobili iní. Jednotlivci a niekedy aj celé rodiny hľadajú psychoterapeutov a poradcov a od nich očakávajú pomoc v duchovnej oblasti. Keď nájdeme vhodného poradcu alebo psychoterapeuta, otvoríme si pred ním dušu aj srdce a človek dostáva od človeka potrebnú pomoc, aby sa vymanil zo svojich problémov. Ľudská skúsenosť potvrdzuje, že človek stále hľadal človeka a dôvernú chvíľu s ním, aby si vyliečil dušu a srdce. A čím je v živote človeka viac neporiadku, čím je viac rán a utrpenia, tým je mu potrebnejší iný človek, aby si ho vypočul a počúvajúc ho upokojil, potešil, pomohol mu.

V kresťanskej spovedi nachádzame práve ten hlboký a ľudský okamih: Človek – kňaz je k dispozícii inému človeku a v prísnej dôvernosti počúva jeho problémy a hriechy. Spoveď podľa Kristovej vôle presahuje rovinu ľudského stretnutia, privádza človeka k stretnutiu s Bohom, milosrdným Otcom, ktorý čaká, beží ho vziať do náručia, dáva nový odev a pozýva za spoločný stôl jednoty, za ktorým sa hoduje v radosti a pokoji. Preto je spoveď stretnutím ľudského s božským, prostredníctvom ľudského činiteľa, dôvery a rozhovoru.

 

Predchádzajúce

Som s vami (Terézia Gažiová)

Ďalej

Modlitbou a obrátením k budúcnosti a pokoju (páter Ljubo Kurtovič, OFM)