„Ten, kto vracia Otcovi lásku“ (2. časť)

Pamätám si, ako dlho som sa pred obrátením natrápil. Počas školy som veľa rozmýšľal o tom, že ak Boh neexistuje, tak je všetko bezvýznamné. Všetka nespravodlivosť ostane nepotrestaná, všetky otázky nezodpovedané, všetok smäd neuhasený, a potom život je  jeden veľký podvod. A ešte som často rozmýšľal o tom, že ak by Boh naozaj existoval, všetko by muselo byť inak! Každý dobrý skutok by bol odmenený… Ak by Boh existoval, poznal by odpovede na všetky moje otázky atď. A predstavoval som si, aké by to bolo super! Bolo to v čase komunizmu…

Dlho ma sužovali tieto otázky, a potom som stretol jedného kňaza, ktorý ma veľmi oslovil a jeho vysvetlenia vo mne prebudili nádej. Vtedy som s novou silou začal hľadať Boha. A počas modlitby v našej modlitbovej skupine pre mladých v Posuší, odkiaľ pochádzam, som raz prežil také vnútorné osvietenie, takú jasnosť, že som si povedal: „Teda, na toto Ike, už nemôžeš nikdy zabudnúť!“ Nech by sa dialo čokoľvek vedel som, že už nebudem nikdy pochybovať. Bolo to pre mňa veľmi intímne a veľa to pre mňa znamenalo. A nesie ma to celý môj život. Bola to Božia láska, ktorá sa ma dotkla a doteraz ma nosí a vedie životom.

Zabudnúť na Božiu lásku je veľký hriech a pamätať na ňu je silným  motorom  vpred a obrovskou milosťou. Ona je zdrojom všetkého. To je to, čo motivovalo a motivuje všetkých svätých – nikdy nezabúdajúci na Božiu dobrotu  a Božie odpustenie. K tomuto sa oni neustále navracajú.

«Pane, daj, aby som celkom uveril, že som milovaný a aby som hľadal,  pamätal a nosil túto lásku vo svojom srdci…»

Hovorí sa, že sv. Ignác sa po nociach modlil a bil sa do hrude so slovami: „Bože! Aký si dobrý, ty miluješ aj takého hriešnika ako som ja!“ Všetka jeho životná sila vychádzala  z tohto uvedomenia si.

Akí sme my, kňazi, šťastní, že v akýchkoľvek, dokonca aj v tých najbeznádejnejších situáciách sme schopní vracať túto lásku! To je naše najväčšie privilégium: mať šancu úplne sa zasvätiť láske! Práve k tomuto nás Boh pozýva. Preto si ma Boh aj vybral, aby som mohol vydávať svedectvo o tejto láske, neustále sa na ňu zahľadieť a vracať ju. Chcel by som, aby sme si to dobre zapamätali. A nech sa to stane aj našou modlitbou. Poprosme Pána o tú milosť: vidieť a hlboko prežívať túto lásku. Dokonca aj keby som bol jediným na tomto svete, chcem ju cítiť, pamätať na ňu a hľadať ju.

DSC04993Počul som, že pápež František si každé ráno položí otázku: čo som už urobil pre Krista? Čo robím teraz? A čo by som mohol od tohto okamihu robiť pre Krista? V svetle toho, čo urobil Ježiš pre mňa… Pozerám na milosrdného Ježiša, ktorý mi odpustil hriechy, pozerám na odpustenie, na to, čo pre mňa urobil a pýtam sa: „Ako mám opätovať túto lásku?“

Modlitba

Ó, dobrý Pane, chcem sa pozrieť na svoj život tvojimi očami, vidieť ho v pravde. Zošli svojho Ducha Svätého, aby ma osvietil pravdivou mierou spravodlivosti, pravdivou mierou lásky, pravdivou mierou kňazského slúženia tebe. Aby som nebol prekvapený, keď prídem do neba. Chcem to poznať tu a teraz. Čo mi môže prekážať v spoznaní pravdy? Čo musím urobiť?

Hľa, tu som, Pane, chcem si  prejsť celý svoj život – od samotného detstva až k môjmu povolaniu, môjmu slúženiu. Aby som nevynechal ani jeden moment, aby si mal všetko k dispozícii. Prechádzaj rokmi môjho života. Mnohým som slúžil, Pane, aj mnohým svojim idolom. Moje rozhodnutia boli často nevedomé, akoby som ja sám nebol prítomný. Zriedka využívam svoju slobodu na to, aby som slúžil tomu najdôležitejšiemu, tomu, čo najhlbšie zo všetkého napĺňa moje srdce, čo ma robí najšťastnejším. Koľko hodín a dní, Pane, som využil naprázdno, toľko chcem odteraz venovať tomu, aby som ti s horlivosťou opätoval tvoju lásku.

Čo v skutočnosti pre teba robím? Neviem, koľko času mi je ešte darované a ako ho mám prežiť, ale celým svojím bytím by som ti chcel vracať lásku. Chcem vidieť, Pane, aké mám možnosti. Čo by som mohol pre teba urobiť? Neskôr sa budem modliť za milosť, aby som to mohol urobiť, ale teraz ťa prosím: ukáž mi to, Pane. Kde prichádzaš do môjho života a voláš ma?

Ó, dobrý Pane, vylej na mňa svoju milosť, aby som ju mohol cítiť a vždy nanovo odkrývať tvoju lásku. Nech sa to stane mojou misiou, niečím, čo vo svojom živote nezanechám. Pane, daj, aby som celkom uveril, že som milovaný a aby som hľadal, pamätal a nosil túto lásku vo svojom srdci. A aby som bol schopný vracať ju. Niekedy ma zastavujú prekážky – akoby som sa bál zmeniť svoj život. Ale som presvedčený o tom, že nebudem v živote šťastný, kým sa celým svojím bytím nevrátim k tejto láske.

Nech táto láska mnou hýbe. Chcem byť kňazom, ktorý hlása tvoju lásku; kňazom tvojej lásky. Tak veľmi to potrebujem, tak veľmi po tom túžim a inak jednoducho nemôže byť. Amen.

Rozjímania: otec Ivan Mandurič, SJ. 20. Medzinárodný seminár pre kňazov v Medžugorí, 2015

 

Predchádzajúce

„Nemôžeš sa vrátiť taký, aký tam ideš“ (Sandra, Slovensko)

Ďalej

Postite sa srdcom (Slavko Barbarić, OFM)