V našom vzťahu má prst Panna Mária

Touto cestou by sme sa chceli s vami podeliť o skúsenosť, ktorú sme my zažili s Pánom a Pannou Máriou. Do Medžugorja som cestovala prvýkrát v roku 2008 na Mladifest, kedy som dostala na toto miesto pozvanie od Panny Márie. Vždy som túžila ísť do Lúrd, no Božia vôľa bola v tom čase pre mňa iná; situácia sa vyvinula tak, že sa mi naskytla možnosť cestovať do Medžugoria. V tomto roku som končila vysokú školu a môj život mal nabrať iný, pracovný smer. Počas Mladifestu sa mi dostalo veľa milostí, darov a uzdravenia. Boh ma premieňal. Bol to pre mňa silný čas, čas modlitby. Keď som Bohu predkladala prosbu za môjho budúceho manžela, vnímala som, že mi hovorí, aby som sa tým netrápila a žila naplno v radosti. Tak som sa mu snažila v tom dôverovať, že toto je moja cesta na najbližšie mesiace a poslúchnuť ho v tom, čo mi hovorí.

V srdci som cítila, že by som sa do Medžugoria chcela ešte niekedy vrátiť. Moja túžba sa splnila a Mladifest v roku 2009 som mala zas možnosť stráviť v Medžugorí. Počas uplynulého roka som toho veľa zažila. Začala som pracovať, absolvovala som operáciu, ktorá sa skomplikovala, absolvovala som niekoľkomesačnú stáž v zahraničí, stretla niekoľko mladých mužov, ktorí mi boli sympatickí… a pokoj, ktorý som predchádzajúci rok v Medžugorí dostala do srdca, sa akosi cez všetky tie udalosti vytratil. Vnímala som, že potrebujem stíšenie a byť len sama s Pánom. Skúmala som svoju dušu a srdce, modlila som sa, čo mám robiť, ako kráčať ďalej. Dávala som sa „dokopy“ a ani vo sne mi nenapadlo, že v Medžugorí, práve v tomto čase stretnem Ondreja, ktorý sa stane mojím manželom. No Panna Mária a Pán majú s nami plány, ktoré nás presahujú. Počúvajú naše prosby a plnia ich vtedy, kedy ich čakáme najmenej.

S Ondrejom sme sa stretli v Medžugorí počas Mladifestu. Bolo to vtedy len naše vnímanie sŕdc, že asi nám Pán dal spoznať toho druhého pre našu cestu životom. Po návrate na Slovensko sme sa postupne začali kontaktovať, kamarátiť, modliť sa za seba a náš vzťah. Spoznávali sme sa. Vnímali sme, že v našom vzťahu má prst Panna Mária a toto vedomie bolo našou oporou. Modlili sme sa k nej. Počas nášho chodenia sme sa utiekali aj k sv.archanjelovi Michalovi a počas nášho snúbenectva k anjelom strážnym. Všetci naši nebeskí kamaráti nám pomáhali a stále pomáhajú. Dostali sme tú milosť, že sme sa zasnúbili v Medžugorí. Bolo to pre mňa prekvapenie, keď ma Ondrej požiadal o ruku pod sochou Panny Márie na mieste zjavení na Podbrde. Práve vďaka modlitbám a tomuto miestu, prítomnosti Boha a Panny Márie, som si uvedomila vážnosť nášho rozhodnutia a slovíčka „áno“. Mala som strach vykročiť do neznámeho života, no vedela som, že je nad nami ochranná ruka. Patrónom našej svadby sa stal sv. Matej, na ktorého sviatok sme sa vzali (Matej znamená Boží dar). Po vyslúžení sviatosti manželstva sme sa zasvätili Panne Márii a naše zasvätenie opakujeme pri našej každodennej spoločnej modlitbe.

Naše manželstvo je veľký dar. Stále si uvedomujeme, že nad nami a spolu s nami (v našej rodine) je prítomný Boh a s ním aj Panna Mária. Bez nich by sme boli ničím. Ondrej je pre mňa cesta do neba a ja som zas cesta do neba pre neho. Pán sa o nás stará. Do manželstva sme vykročili v čistote a sme za to Bohu vďační, že nás pri tom sprevádzal. Čo momentálne prežívame ako bolesť je, že túžime po dieťati, ale zatiaľ sa nám táto túžba nesplnila. Je to pre nás skúška viery a dôvery v Pána. No veríme, že keď sa ním necháme viesť a prosíme o ochranu Pannu Máriu, tak nám Pán daruje dieťa, ktoré bude jeho dieťaťom (už teraz mu je zasvätené).

Marta a Ondrej (Slovensko)

Ďalej

Z pastierskeho listu konferencie biskupov Slovenska