V škole lásky (Slavko Barbarić, OFM)

Nech je vaše srdce prameňom lásky

Drahé deti! Aj tentokrát vás pozývam k modlitbe. Modlite sa, aby ste mohli pochopiť, čo vám chce Boh povedať skrze moju prítomnosť a skrze posolstvá, ktoré vám dávam. Chcem vás všetkých čo najviac priblížiť k Ježišovi a jeho ranenému Srdcu, aby ste mohli pochopiť nesmiernu lásku, ktorou obdaril každého z vás. Preto, drahé deti, modlite sa, aby z vašich sŕdc vytryskol prameň lásky ku každému človeku, aj k tomu, ktorý vás nenávidí a opovrhuje vami. Tak budete môcť Ježišovou láskou zvíťaziť nad všetkou biedou tohto žalostného sveta, v ktorom niet nádeje pre tých, ktorí nepoznajú Ježiša. Ďakujem vám za všetky obety a modlitby! Modlite sa, aby som vám mohla pomôcť. Potrebujem vaše modlitby. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie!

(25. november 1991)

Kristov kríž je znakom toho ako veľmi nás Kristus miloval. Jeho ranené srdce je osobitným spôsobom vyjadrením, znakom, symbolom tejto mučeníckej lásky. Existuje utrpenie a momenty trápenia, v ktorých človek nemôže počuť žiadnu útechu, znáša iba prítomnosť milovaných osôb. To sú tie chvíle, keď ani priatelia nemajú silu povedať: „Bude dobre!“, ale mlčia a tak preukazujú svoju lásku.

Toto posolstvo je darované vo chvíli nesmierneho utrpenia vo východnej Slavónii, najmä vo Vukovare. Mesto je úplne zničené. Tisíce ľudí, žien, detí, starých, bezmocných, chorých je zavraždených alebo odvedených ako zajatci do srbských táborov. Chorvátska česť bola hlboko pošliapaná, chorvátska duša bola zranená, chorvátske oči boli uplakané hľadiac na všetku hrôzu utrpenia a ničenia všetkého, čo bolo chorvátske. Medzi tými, ktorí zostali vládol hlboký žiaľ, ale aj strach a úzkosť, lebo násilník sa vyhrážal a svoje plány uskutočňoval násilím. Stav bol neopísateľný, aby sa mohol vyjadriť ľudskými slovami.

Mária je v tomto posolstve mimoriadne nežná. Pozýva nás, aby sme sa priblížili k Ježišovmu ranenému Srdcu, ktoré nekonečne miluje. Je potrebné priblížiť sa k tomuto srdcu. V prvom rade, aby sme sa uzdravili my sami, a potom sa i naše srdcia stanú prameňom lásky, útechy a nádeje pre druhých ľudí. Pozýva nás, aby sme dovolili láske vyvierať z nášho srdca aj k tým, ktorí nás nenávidia a  opovrhujú nami. Iba láskou sa víťazí nad smútkom a bolestnou situáciou. A tí, ktorí nepoznajú Krista, svetlo a život, sú zvlášť v ťažkej situácii. Víťazstvo je zabezpečené skrze Kristovu lásku.

Je nesmierne dôležité, aby všetky tieto utrpenia boli vykúpené: s láskou obetované Pánovi.

Vojnové časy pominú. Mŕtvi sa pochovajú a oželejú. Mestá sa opäť vybudujú a dejiny pôjdu ďalej. Avšak hodnota tohto posolstva zostane navždy, ak budú ľudia konať tým istým, ľudským spôsobom. Vždy budú existovať ponížení, odmietnutí, opovrhnutí, pretože vždy budú tí, ktorí pohŕdajú, nenávidia, týrajú. Najlepšia cesta a najbezpečnejší prostriedok je práve v tom, aby sme boli stále blízko Krista, ktorý nás miluje a ktorý nám ukazuje cestu skrze utrpenie. Takto naše srdce môže byť nové a bude prameňom lásky. Toto si želá Mária.

„Tvoje sväté mestá ostali púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem sa stal pustatinou. Náš svätý a nádherný chrám, kde ťa chválievali naši otcovia, stal sa korisťou ohňa; všetko, čo nám bolo drahé, ostalo zboreniskom. Či sa zdržíš po tom všetkom, Pane? Budeš mlčať a tak veľmi nás pokoríš?“

(Iz 64, 9-11)

„Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“.

(Jn 19, 32-34)

Predchádzajúce

Rodinám, aby boli silné v Bohu…

Ďalej

Pozývam vás k večnému životu (Terézia Gažiová)