Víťaziť s Máriou

S vďačnosťou Bohu za všetko, čo robil v našich životoch počas celého roka vstupujeme do advetného obdobia. Zvlášť mu ďakujeme za každého pútnika, ktorý prežil čas v Medžugorí a otvoril svoje srdce Máriiným materinským slovám. „Nikto do Medžugoria neprišiel náhodne. Každého z vás som pozvala“ – tieto slová Božej Matky zazneli  pre niekoľko tisíc pútnikov, medzi ktorými boli aj vojaci z Ukrajiny. Niektorí z nich sa podelili so svojím svedectvom:

  1. „Približne som vedel kam idem, ale vôbec som si nepredstavoval, že to v mojej duši zanechá takú stopu. Myslel som si len, že cesta do Medžugoria bude zase len jedna z mnohých ciest, ktorých už bolo veľa. Prvé čo som uvidel a pocítil, keď som sem prišiel, bola láska. Ešte som nevedel, čo dostanem na tomto svätom mieste, ale prvé čo som uvidel bol úsmev, nádherné oči a láska, ktorú nám od prvej minúty darovali tí, ktorí nás prijali.

Keď som vyšiel na kopec, kde sa zjavuje Panna Mária, kľakol som si a začal som plakať. Nevedel som čo sa so mnou deje, slzy len tiekli a hovoril som všetko, čo som mal na srdci… Keď som vstal, mal som pocit, že som o 20 kíl duchovne ľahší. A keď som bosý schádzal dole, vôbec som necítil kamene. Cítil som sa úplne inak.

Potom so šiel na spoveď. Prvýkrát v živote to bola skutočná spoveď. Nebolo to len o tom, že som povedal, čo sa deje v mojom živote, čo som neurobil správne, ale dostal som odpovede, rady, ktoré som tak veľmi potreboval. Udialo sa niečo veľmi dôležité…

V Medžugorí som sa stal druhým človekom, ale táto radosť nebude úplná v mojom živote, ak sa zmením iba ja. Preto som sa rozhodol, že minimálne musí prísť moja žena, moje deti a podľa možnosti ľudia, ktorí žijú v mojej blízkosti a všetci tí, ktorým môžem povedať, čo sa tu deje… Ďakujem Božej Matke za to, že som mohol všetko uvidieť inak. Ďakujem Pánovi, že ma sem priviedol.“

  1. DSC_0261Ako povedal vizionár Jakub vo svojom svedectve – toto nie je ľudské dielo, ale Božie. Ďakujem Bohu za to, že sem pozval každého jedného z nás. Keď sú v srdci nejaké rany, je veľmi dôležité dotknúť sa lásky, čistého prameňa. Keď sme boli na svedectve u Nancy a Patricka, zašiel som do kaplnky a videl som, že je tam otvorená Biblia. Nahliadol som a po anglicky tam bolo napísane: „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov“ (Rim 4, 7). A ak mám úprimne povedať, cítim, že mi je odpustené. Vedel som, že keď sa vyspovedám, Boh mi odpustí, ale samotné odpustenie som nezakúsil. A teraz som pocítil odpustenie.“
  1. „Tu som uvidel jednu ľudskú črtu, ktorú už vo svete veľmi nevidieť a to je ľudská úprimnosť. Keď sme boli na svedectve vizionára Jakuba, položili sme mu otázku, ako vyzerá raj, peklo a očistec. O raji povedal, že každý musí začať tento raj v sebe, vo svojom vnútri. A tu som uvidel príklad. Keby sme boli k sebe srdeční ako sú ľudia v Medžugorí, vtedy by sa raj začal v mnohých ľudských srdciach…“
  1. DSC04734„Na adorácii som prežil stretnutie s Ježišom a Máriou. Vonku bola už tma, všetci kľačali… Zatvoril som oči a spomenul som si na slová, ktoré nám povedali – všetko, čo máme vo svojom vnútri odovzdajte Panne Márii a Ježišovi. V myšlienkach som začal hovoriť (nemodlil som sa nejakú špeciálnu modlitbu): „Ježišu, viem, že mám svoju slobodu. Ale chápem, že moja sloboda mi nedáva to, čo potrebujem a čo by som chcel prijať – viac Božej milosti a duševný pokoj. Preto ti chcem dať svoju slobodu. Nechcem takúto slobodu. Všetko zlo, ktoré je prítomné v mojom vnútri vezmi a urob si tam príbytok. A v tej chvíli mi začali tiecť slzy a v mojom vnútri som pocítil veľké obľahčenie. Kľačal som, ale necítil som to. Plakal som a v tej chvíli som naozaj cítil Ježišovu i Máriinu prítomnosť. Ďakujem.“

 

  1. Po úraze mám problémy s čuchom, v podstate nič necítim. Raz sa stalo dokonca to, že horel autobus a ja som to necítil. Ľudia utekali z autobusu a ja si spokojne sedím so slúchadlami v ušiach… Keď sme vystupovali na Križevac, cítil som, že niečo vonia… Chalanov som sa pýtal – jedného, druhého: Cítiš to?! Veď predsa ja nič necítim. A oni odpovedali: No áno, to je normálne. Veľmi veľa som tu načerpal. Veľmi rád by som prišiel so svojou ženou a deťmi.“
  1. „Vo svojom živote mám takú skúsenosť s rodičmi, zvlášť s mamou, že ona mi svojou láskou úplne brala slobodu – moju slobodu výberu, slobodu robiť to, čo mám rád. A vo mne sa vybudoval pocit, že Boh mi chce vziať slobodu. Keď sme vystupovali na Podbrdo, modlili sme sa vtedy za zosnulých, a moja duša sa začala búriť: Pane, ja mám také tvrdé srdce, že už takto nemôžem dlhšie žiť! Moje srdce je ako kameň. Večer, keď sme modlili za zosnulých, pocítil som, že mám ostať pri kríži za kostolom a začal som plakať. Už dlho som neplakal. Pocítil som, že chcem ísť na Križevac a niesť so v ruke kameň v tvare srdca. Ako je napísané v Biblii: Bože vezmi moje kamenné srdce a daj mi srdce z mäsa. Keď som pri kríži pustil tento kameň, pocítil som veľkú ľahkosť. Ďakujem.“

Predchádzajúce

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. november 2017

Ďalej

Cez Máriu s Petrom ku Kristovi