Vizionári hovoria: Ivanka Ivanković

Chcem vás pozdraviť najkrajším pozdravom: Pochválený buď Ježiš a Mária. Kto som ja, že tu dnes pred vami stojím? Už tridsať rokov sa každý deň pýtam: „Bože, prečo si si vybral mňa? Prečo si mi dal tento obrovský, obrovský dar a taktiež obrovskú, obrovskú zodpovednosť tu pred vami, ľuďmi, ktorí teraz žijete na tejto zemi a takisto pred ním, keď jedného dňa prídem k nemu.“ Prijala som toto všetko a iba prosím o silu ísť tou cestou, ktorú odo mňa žiada. Môžem vám len dosvedčiť, že moja blízkosť s Bohom je taká istá ako vaša a tiež moja modlitba je taká istá ako vaša. Ukázal nám cestu, ktorou máme kráčať a Panna Mária je tu, aby nás viedla k svojmu Synovi. Som živý svedok a môžem vám dosvedčiť, že on je tu medzi nami. Nie on sa vzdialil od nás, ale my sme sa vzdialili od neho a Panna Mária nás tak veľmi miluje… Nechce nás opustiť a hovorí nám: „Drahé deti, vráťte sa na cestu pravdy a modlitby.“

V roku 1981 som bola len dievča, mala som pätnásť rokov. Nikdy som nepočula ani nevedela, že sa Panna Mária niekde zjavila, a že sa môže zjaviť, nehovoriac už o tom, že by som ju  jedného dňa mohla ja vidieť. Jedna obyčajná prechádzka mi zmenila život. Mirijana a ja sme sa toho popoludnia stretli prvé a čakali sme na druhé deti, kým za nami prídu. Rozprávali sme sa ako všetky iné deti tej doby. Zunovalo sa nám čakať, a tak sme sa obrátili naspäť domov. Dodnes neviem, prečo som sa v tom okamihu otočila. Keď som sa obrátila, uzrela som Božiu Matku. Vtedy som postrčila do Mirijany a povedala jej: „Pozri sa, hore je Panna Mária!“ Ona sa ani nepozrela, len mi povedala: „Čo za hlúposti to hovoríš.“ Ja som zmĺkla a pohli sme sa ďalej k domom. Pri prvých domoch sme stretli Milku, Marijinu sestru, ktorá išla pre ovce. Neviem, čo videla na mojej tváry, len sa ma opýtala: „Ivanka, čo sa ti stalo? Ako to vyzeráš?“ Vrátili sme sa tam všetky tri a ja som im rozprávala, čo som videla. Keď sme prišli na to miesto, aj oni dve videli to isté, čo ja. Spomínam si, že sme sa modlili, spievali, plakali, smiali sa…

Medzitým, nečakane, prišla Vicka a videla, že sa s nami deje čosi zvláštne. Vtedy sme povedali: „Poď, vidíme Pannu Máriu!“ Keď sme jej to povedali, vyzula sa a utekala k domom. V blízkosti domov stretla dvoch Ivanov a povedala im, čo my tri vidíme. Všetci traja prišli k nám a videli to isté, čo aj my. Panna Mária stála asi 400–600 metrov od nás a rukou nás volala k sebe. Hoci nás bolo viac neodvážili sme sa ísť hore. Premohol nás strach. Teraz neviem ako dlho sme tam boli, len viem, že niektorí odišli domov a niektorí z nás vleteli do prvého domu, kde slávili meniny. Takýto uplakaní a vystrašení sme vleteli do domu a povedali sme: „Videli sme Pannu Máriu! Panna Mária je na kopci!“ Spomínam si, že od stola hádzali do nás jablká a povedali nám: S týmto sa nezahrávajte, ste normálni? Bežte domov, nikdy viac o tom nikomu nehovorte!“ Prišla som domov a povedala som starej mame, bratovi a sestre o tom, čo som videla. Brat a sestra sa hrali a jednoducho sa mi vysmievali. Stará mama mi povedala: „Dieťa moje, to nie je možné, to pravdepodobne niekto stráži ovce…”

V živote som neprežila dlhšiu noc. Opakovane som sa spytovala, čo sa so mnou deje: naozaj som videla to, čo som videla, zbláznila som sa…? Komukoľvek sme to povedali, odvetili, že to nie je možné. Už na druhý deň sa to roznieslo po okolitých dedinách a všetci sme popoludní prišli, aby sme zistili, či opäť uvidíme to, čo sme videli prvý deň. Spomínam si, že stará mama ma držala za ruku hovoriac mi: Nech je hore čokoľvek, ty tam nejdeš. Ostaneš so mnou tu! No, keď sme my šiesti trikrát zazreli svetlo, tak rýchlo sme sa rozbehli, že nás nikto nemohol dobehnúť.

 Ako vám teraz, drahí priatelia, môžem priblížiť Božiu lásku, Božiu krásu? Ja hovorievam: neexistujú slová, ktorými by som to mohla opísať. Do dnešného dňa moje oči nevideli nič krajšie ako je ona. Mladá osoba, medzi 19-21 rokov, má na sebe sivé šaty, biely závoj a korunu z hviezd. Má nádherné, láskavé, nežné, modré oči a čierne vlasy a vznáša sa na oblaku. A ten vnútorný pocit! Božia láska, materinské bezpečie, šťastie, pokoj… Jednoducho — slovami sa to nedá opísať. V tom okamihu som vedela, že je to Božia Matka. Dva mesiace predtým zomrela moja mama, a tak som sa Panny Márie opýtala: „Panna Mária, kde je moja mama?“ Ona sa usmiala a povedala, že je s ňou. Vtedy Panna Mária pohliadla na nás šiestich a povedala nám, aby sme sa ničoho nebáli, že vždy bude s nami. Od prvého dňa až doteraz tomu tak bolo. Pretože, keby s nami celé tie roky nebola, nemohli by sme to všetko vydržať.

Medzitým k nám prišli ľudia a videli, že sa s nami deje niečo zvláštne. Keď sme sa tam na druhý deň vybrali povedali nám, aby sme vzali so sebou svätenú vodu a soľ a pokropili to, čo vidíme. Keď Panna Mária prišla, Vicka ju pokropila a povedala jej: „Ak si od Boha zostaň s nami, ak nie si choď od nás.“ Vtedy sa Panna Mária usmiala a povedala jej: „Ja som Kráľovná pokoja.“ Jej prvé posolstvo bolo pokoj a neskôr nás pozvala k obráteniu, k modlitbe, k pôstu, k pokániu… Pozvala nás, aby sme sa každý deň modlili sedemkrát  Otče, náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu a Verím v Boha. Potom nás pozvala, aby sme sa každý deň modlili tri ružence a dva dni v týždni sa postili o chlebe a vode. Panna Mária povedala, že modlitbou a pôstom môžeme zastaviť aj vojny a katastrofy.

Od 1981–1985 som mala zjavenia každý deň. Počas týchto rokov mi Panna Mária rozprávala o svojom živote, o budúcnosti Cirkvi a sveta a ja som to všetko zapisovala. Keď mi povie, kedy a komu to mám dať, tak to urobím. 7. mája 1985 som mala posledné pravidelné zjavenie. Vtedy mi Panna Mária odovzdala desiate tajomstvo a povedala mi, že ju viac nebudem videť každý deň, ale jedenkrát v roku 25. júna. Toho dňa mi dala jeden obrovský dar; obrovský pre mňa i pre celý svet. Keď sa pýtate, či existuje život po tomto, hľa, ja tu stojím pred vami ako živý svedok, aby som vám mohla dosvedčiť, že jestvuje. Boh mi dal tú milosť vidieť svoju mamu, tak ako teraz vidím vás. Objala ma a povedala mi: „Dieťa, som na teba hrdá!“ Hovorím vám: „Nebo sa každý deň otvára a hovorí nám: „Drahé deti, choďte cestou pokoja, obrátenia, pôstu a pokánia.“ Sme slobodní ľudia, môžeme si vybrať cestu, ktorou chceme kráčať.

Každý z nás šiestich má svoje poslanie. Niekto sa modlí za kňazov, za chorých, za mladých… za tých, ktorí nespoznali Božiu lásku. Moje poslanie je modliť sa za rodiny. Panna Mária nás pozýva, aby sme mali v úcte sviatosť manželstva, aby sme obnovili rodinnú modlitbu, aby sme v nedeľu išli na svätú omšu, ktorá je stredom nášho kresťanského života. Nebuďme kresťanmi len na papieri. Buďme živou Cirkvou a svedkami Božej lásky. Buďme apoštolmi pokoja. Panna Mária nás pozýva mesačne sa spovedať. Každý človek, ktorý túži zmeniť svoj život sa najprv musí zmieriť sám so sebou, a to je možné jedine v svätej spovedi. Potom je dôležité ísť na svätú omšu, kde je živý Ježiš a otvoriť mu svoje srdce — náš život sa zmení k lepšiemu, všetky problémy a choroby budeme ľahšie niesť. Panna Mária nás pozýva, aby sa Sväté písmo stalo centrom našej rodiny. Lebo ak je dnes naša rodina silná a zdravá, bude taký aj celý naš svet, pretože všetko začína v rodine. Každý deň sa modlím za všetky rodiny tohto sveta, ale prosím tiež vás, aby ste sa modlili za naše rodiny.

Chcem sa vám poďakovať, že ste chceli počuť posolstvo Panny Márie. Ešte väčšia vďaka vám patrí, ak ho chcete niesť vo svojich srdciach svojim rodinám, priateľom, farnostiam, do svojich krajín a svedčiť o ňom svojím životom.

Ešte jedno vám môžem povedať: tak ako Panna Mária prvý deň povedala nám, aby sme sa ničoho nebáli, že je vždy s nami, tak isto to hovorím ja vám, lebo to nie je povedané iba nám, ale celému svetu, všetkým, čo dôverujú Bohu.

Nech vás a vaše rodiny sprevádza Panna Mária.

Foto: medjugorje.ws

Predchádzajúce

BOH – OTEC

Ďalej

Vizionári hovoria: Vicka Ivanković