Vzývajte všetkých svätých (páter Ljubo Kurtovič, OFM)

Posolstvo Panny Márie, Kráľovnej pokoja, 25. októbra 2020, cez vizionárku Mariju Lunettiovú
„Drahé deti! V tomto čase vás pozývam, aby ste sa vrátili k Bohu a modlitbe. Vzývajte o pomoc všetkých svätých, aby vám boli príkladom a pomocou. Satan je silný a bojuje o to, aby pritiahol k sebe čo najviac sŕdc. Chce vojnu a nenávisť. Preto som s vami tak dlho, aby som vás viedla cestou spásy, k tomu, ktorý je Cesta, Pravda a Život. Deti moje, vráťte sa k láske k Bohu a on bude vašou silou a útočiskom. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“

„Verím v spoločenstvo svätých“ – modlíme sa v Apoštolskom vyznaní viery. Takýmto spôsobom vyznávame spojitosť medzi nami tu na zemi a tými, ktorí prišli k Bohu, do cieľa. Panna Mária nás pozýva utiekať sa k svätým, „ktorí svoje šaty obielili v Baránkovej krvi“, ako hovorí kniha Zjavení.

  Cirkev nám dáva svätých ako príklad k nasledovaniu a nie kopírovaniu.

  Zvyčajne svätcov pokladáme za výnimočných, neobyčajných a niekedy čudných ľudí. Keď niekomu povieme, že je svätec, myslíme si, že je natoľko spravodlivý, čestný, cnostný a nábožný, že to vyvoláva rešpekt a údiv, ale aj podvedomý odpor.

  Svätci sú vystavení na oltár. Im sa na počesť robia sochy, slávia liturgické služby, veriaci sa k nim obracajú v modlitbe, ctia si ich obrázky, prosia ich o ochranu. Niektorí svätci sa prihovárajú za úspešnú prácu, druhí za cestovanie, ďalší za chorých, jedni sa prihovárajú za deti, druhí za pokoj v domácnosti. Jedni za dobrú úrodu, druhí za manželstvo, za rodinu, ďalší za dobrý pôrod, za pokoj medzi ľuďmi, za psychické choroby a tak ďalej.

  Výsledkom toho všetkého je, že svätci sú božskí, neobyčajní ľudia. Akoby nezapadali do našej sféry, akoby nežili tu na zemi alebo ako by vôbec nemali nič s našim každodenným životom.

  Žiaľ, takýmto spôsobom sa svätci stali opakom toho, čo sa chcelo ich vyhlásením za svätých dosiahnuť. Cirkev chcela dať ľuďom príklad, aby sme sa všetci stali svätí a nie, aby sme sa modlili k svätým len za nejaké malé pozemské potreby.

Vznikla priepasť, kvôli ktorej je len minimálna možnosť, že by svätí boli príkladom, že by ich ľudia skúsili nasledovať. Pompéznosťou našich slávností k ich úcte sa od nás oddelili, stali nedosiahnuteľnými a nikto si ani len nepomyslí, že by mohol byť ako oni.

  Ale keď sa pozrieme na životy svätých, nie je v nich nič, čo by malo vytvárať takéto zmýšľanie.

  V evanjeliách vidíme, že svätými môžu byť aj lotor na kríži, mýtnici Matúš a Zachej, cudzoložnica Mária Magdaléna… Jedinou podmienkou ako sa stať svätým je obrátenie.

  Potrebujeme príklady, ktoré môžeme nasledovať. Ak to vyškrtneme z našej kultúry, ak to vyhodíme z nášho hodnotového rebríčka, potom vybudujeme spoločnosť zbojníkov.

  Mnohí ľudia, dokonca aj kresťania si myslia, že svätci sú bytosti, s ktorými sa my obyčajní smrteľníci nemôžeme porovnávať. Premýšľajúc dôkladnejšie o svätých, zistíme, že aj oni prešli pozemskou kalváriou a dosiahli svätosť tu, kde žijeme aj my alebo v podobnej situácii.

  Svätosť je prítomnosť Božieho ducha v nás, ktorá sa prejavuje v našich životných skutkoch: starostlivosť otca o svoju rodinu, matkina nežnosť, pracovitosť študenta, angažovanie a starostlivosť o pracovníkov, horlivosť a dôstojnosť kňaza a rehoľníka. Svätosť je vidieť aj v pravých ľudských vzťahoch a v skutkoch jednotlivca. Svätosť nie je stav, ale smer, a to znamená, že svätý nie je len ten, kto má všetky cnosti, ale aj ten, ktorý po nich túži. Svätosť nie je privilégium niektorých jednotlivcov alebo vrstvy v Cirkvi.

  Všetci sme pozvaní k svätosti, každý podľa svojho postavenia v spoločnosti a podľa svojich darov. Byť svätý znamená vybrať si evanjeliové princípy za meradlo života a zo všetkých síl sa snažiť ísť cestou týchto princípov. Závisí to od sily, schopnosti každého jednotlivca a Božej milosti, ktorá ho sprevádza.

  Pri hľadaní svätosti a uskutočňovaní apoštolátu nesmieme očakávať ideálne situácie, najpriaznivejšie príležitosti. Keď kresťan s láskou vykonáva aj tú najbezvýznamnejšiu každodennú prácu, práca sa stane odrazom Božieho obrazu. Pán od nás nežiada nemožné. Urobme všetko čo môžeme, aby Pán mohol urobiť to, čo je pre nás nemožné.

  Vezmime si k srdcu Máriine pozvania, ktorými nás vedie cestou k svätosti.

Modlitba: Panna Mária, Nepoškvrnená, teba Pán zásluhami tvojho Syna zachoval bez akejkoľvek škvrny hriechu. V tvojom srdci a v tvojom materinskom lone našiel príbytok pre svojho Syna. Prijatím Boha do svojho srdca a tela, prijala si aj každé svoje dieťa. Preto si matkou všetkých svojich detí až do konca čias. Ty, ktorá si rástla a napredovala na ceste viery, vezmi nás za ruky a veď nás k Ježišovi. Tebe darujeme svoje srdcia i ruky, aby sme zakúsili istotu na našej ceste a v životnom boji, v ktorom sa nachádzame. Zvlášť ti odovzdávame chorých na duši i na tele. Poteš svojou materinskou blízkosťou všetkých zmätených a neistých, aby sme mali svetlo v tme, v ktorej sa nachádza súčasný svet i jednotlivci. Amen.

Predchádzajúce

Vráťte sa k láske (Terézia Gažiová)

Ďalej

14. deň 6.11.2020