- DEŇ
V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Vzývanie Ducha Svätého:
Príď, Duchu Svätý, príď, na mocný príhovor Nepoškvrneného srdca Panny Márie, tvojej milovanej nevesty. (3x)
Jn 3, 13-17
13 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. 14 A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.
PRIPÚTAŤ SA K UKRIŽOVANÉMU
Modlime sa za hlbokú ľútosť nad svojimi hriechmi a o život v pravde.
- Túto meditáciu sa budem snažiť prežiť pred obrazom ukrižovaného Ježiša. Ak mi to prinesie väčší duchovný úžitok, urobím si rozjímanie v noci.
- Vstúpim do atmosféry nočného rozhovoru Nikodéma s Ježišom (13). Nikodémova túžba sa splní: môže sa celkom sám stretnúť s Učiteľom. Od hĺbky mojich túžob záleží hĺbka mojich stretnutí s Ježišom. Aké sú moje túžby v tejto meditácii?
- „Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada…“ (14 – 15). Ježiš, ktorý zomiera na kríži má moc každodenne prinášať spásu do môjho života. Potrebuje však k tomu moju vieru. Ak si to neuvedomím a neprijmem s vierou jeho lásku, bude zomierať „mimo môjho života“.
- „Tak Boh miloval svet..“ (16). Hľadiac na kríž budem s láskou uvažovať o každom slove tejto vety. Uvedomím si, že na kríži visí jediné Dieťa Boha Otca. Zomiera za mňa. Som „celým svetom Boha“. Ako každý človek, aj ja som pre neho jediným dieťaťom.
- Ježiš ma uisťuje, že Otec nechce moje odsúdenie, ale moju spásu (17). Ja sám sa odsudzujem, keď pochybujem o jeho spásnej láske. Nedostatok viery v Božiu lásku a milosrdenstvo ma dovedie k vnútornému nepokoju, pochybnostiam a k opovrhnutiu sebou samým. Verím v bezhraničnú lásku Boha voči mne? Nebojím sa ho? Nebadám v sebe tendenciu k seba odsúdeniu?
- Zahľadím sa na rany Ukrižovaného a úprimne sa s ním porozprávam o ranách svojho srdca. Poprosím ho, aby predo mnou odhalil hriechy, ktoré mu spôsobujú najviac utrpenia. Vzbudím si hlbokú ľútosť nad svojimi neprávosťami. Pomodlím sa Žalm 50:
1 Asafov žalm. Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. 2 Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; 3 náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná. 4 On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom: 5 „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“ 6 A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh. 7 „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som. 8Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. 9 Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried. 10 Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny. 11 Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli. 12 Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. 13 Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu? 14 Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň. 15 A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ 16 No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš?17 Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš. 18 Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. 19 Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk. 20 Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ. 21 Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. 22 Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže. 23 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“
V Máriinej škole:
Mária nás učí milovať Ježiša trpiaceho, ukrižovaného. Každý piatok rozjímať zastavenia krížovej cesty, vyzdvihnúť kríž vo svojich rodinách, modliť sa pod krížom. Uctievať si Ježišove rany. Modliť sa s krížom v rukách. Zjednocovať svoje utrpenia s jeho utrpením.
Posolstvo, Medžugorie, 25. marec 1997, cez vizionárku Mariju Lunetti
„Drahé deti! Dnes vás osobitným spôsobom pozývam, aby ste vzali do rúk kríž a rozmýšľali o Ježišových ranách. Proste Ježiša, aby uzdravil vaše rany, ktoré ste, drahé deti, dostali v živote pre vaše hriechy alebo hriechy vašich rodičov. Iba tak, deti moje, pochopíte, že svet potrebuje uzdravenie viery v Boha Stvoriteľa. Skrze Ježišovo utrpenie a smrť na kríži pochopíte, že len modlitbou sa aj vy môžete stať pravými apoštolmi viery, keď v jednoduchosti a modlitbe žijete vieru, ktorá je darom. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
Ukrižovaný Ježišu, milujem ťa. Ďakujem ti za Máriu pod krížom, ktorá nás pozýva: „Drahé deti, nech vaše srdcia planú ešte vrúcnejšou láskou k Ukrižovanému, nezabúdajte, že z lásky k vám dal svoj život, aby ste boli spasení“. Kľačíme pred tvojim krížom a ďakujeme ti, Pane, že si zomrel z lásky k nám. Mária pomôž nám uvidieť tie hriechy, ktoré najviac zraňujú jeho lásku. Prosíme o milosť úprimnej ľútosti a pokánia. Amen.
ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU
Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.
Požehnanie kňaza.