2.pôstna nedeľa roku A
Mt 17, 1-9
Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2 Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3 Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ 5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ 6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7 No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.9 Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Zotrvať v pevnom spojení s Ježišom.
Modlíme sa za hlboké prežívanie Ježišovej blízkosti.
- Predstavím si Ježiša a apoštolov, ktorí unavení putovaním pomaly vystupujú na vysoký vrch. Sadnem si vedľa nich, budem hľadieť na ich únavu a započúvam sa do ich rozhovorov.
- Vrch je vo Svätom písme symbolom miesta stretnutia sa s Bohom. Mám taký „vrch“ vo svojom každodennom živote? Mám svoje obľúbené miesto na stretnutie s Bohom? Modliť sa – to si vždy vyžaduje úsilie odtrhnúť sa od činnosti, je to boj s tým, čo ma rozptyľuje a snaha o stíšenie. Beriem na seba túto námahu?
- Ježiš vzal apoštolov na vrch „o šesť dní“ od chvíle, keď im predpovedal, že bude trpieť a bude zabitý. V ich srdciach vládne smútok, úzkosť a neistota.
- Pripomeniem si situácie zo svojho života, keď som sa dozvedel niečo veľmi bolestné a opanovala ma úzkosť a smútok. Dokázal som sa vtedy rozprávať s Bohom a svojich bolestiach? Spomínam si na modlitbu, ktorá v čase veľkého smútku a úzkosti vniesla do môjho srdca pokoj a uspokojenie?
- Budem adorovať Ježiša, ktorý stojí pred apoštolmi premenený, úžasne krásny. Ožiarení Ježišovým zázračným vzhľadom, zverujú sa so svojím veľkým šťastím: „Pane, dobre je nám tu“ (4).
- Spomeniem si na svoje najhlbšie prežité modlitby, keď som zakúsil zvláštnu blízkosť Boha a žasol som nad jeho krásou. Za akých okolností sa to stalo?
- „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho“ (5). Otec ma pozýva na časté stretnutie s milovaným Ježišom v modlitbe. Poprosím Otca, aby mi pomohol zotrvať v modlitbe srdca: „Ty si môj milovaný Ježiš!“
V Máriinej škole:
Mária nás vedie k Ježišovi a učí nás spájať svoje utrpenia s Ježišovým utrpením.
Posolstvo Kráľovnej pokoja 25. februára 1999
„Drahé deti! Aj dnes som s vami osobitným spôsobom, keď rozjímam a prežívam vo svojom srdci Ježišovo utrpenie. Deti moje, otvorte svoje srdcia a dajte mi všetko, čo je v nich: radosti, trápenia aj každú, ba i najmenšiu bolesť, aby som ju mohla obetovať Ježišovi, aby on svojou nesmiernou láskou zapálil a premenil vaše trápenia na radosť svojho zmŕtvychvstania. Preto vás pozývam, deti moje, osobitným spôsobom, aby sa otvorili vaše srdcia modlitbe, aby ste sa modlitbou stali Ježišovými priateľmi. Ďakujem vám, že ste prijali moje pozvanie.“
Mária, prosím, pomáhaj mi otvárať srdce pre Ježiša, zvlášť v ťažkých chvíľach, v utrpení, aby som mohol zakúsiť milosť premenenia a radosť zmŕtvychvstania. Amen.
ZASVÄTENIE SA JEŽIŠOVI SKRZE MÁRIU
Mária, dnes pred tebou a v tvojich rukách si obnovujem a potvrdzujem svoje krstné sľuby. Navždy sa zriekam satana, všetkých jeho skutkov a zasväcujem sa Ježišovi Kristovi jeho Božskému Srdcu. Chcem niesť svoj kríž a nasledovať Krista po všetky dni svojho života, podľa vôle nebeského Otca. Pred tvárou celého nebeského dvora a celej Cirkvi sa dnes, ó Mária, zasväcujem tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. Buď mojou Matkou a Kráľovnou. Vo všetkej podriadenosti a láske ti odovzdávam a zasväcujem svoje telo a dušu, svoj majetok viditeľný a neviditeľný, plody svojich dobrých skutkov, minulých, súčasných aj budúcich. Prenechávam ti absolútnu slobodu, aby si vládla nado mnou a nad všetkým, čo mi patrí, podľa tvojho zaľúbenia, a to všetko pre väčšiu slávu Božiu teraz i naveky. Amen.